Spolu s rodinou trávi veľa času na chalupe v Dubovej v okrese Svidník. Aktuálne píše knihu o tradičnom spôsobe života. Jeho vidiecky život zaujal aj dokumentaristov z National Geographic.

SVIDNÍK. Rodák z Chesteru pri Liverpoole bol pred usadením sa na Slovensku svetobežník.

Po štúdiu kulturológie ho jeho záujem o etnológiu na istý čas priviedol do Španielska, či Portugalska, kde viedol kultúrne centrum.

Neskôr pracoval ako dobrovoľník v izraelskom kibuci. Keď mal 24 rokov prišiel na Slovensko.

„Pred 14 rokmi bolo Slovenské iné ako je dnes. Snaží sa byť ako každá iná moderná krajina, ale mám pocit, že pomaly stráca svoju kultúrnu identitu. Vždy sa mi tu páčila viac tradičná stránka života, ako moderná,“ hovorí E. O’Toole.

Ideálna krajina na výchovu detí

Na Slovensku Edward ostal kvôli životnej láske Renáte, s ktorou si vo Svidníku založil rodinu. Myšlienka návratu ho síce neopustila, ale za krajinu, kde chce spokojne žiť a vychovávať svoje deti, si vybral Slovensko.

„Oženil som sa a som presvedčený o tom, že Slovensko je podstatne lepšou krajinou na výchovu detí ako Anglicko. Je to preľudnená krajina, kde je veľmi draho a výchova detí je tam nepomerne nákladnejšia.“

Život na Slovensku považuje za pokojnejší, viac spätý s prírodou i rodinnými hodnotami.

„Deti v Anglicku vyrastajú úplne inak ako tu. Navyše bol aj problém s prácou manželky, keďže sa by ako detská psychologička v Británii uplatnila ťažko. Zaručene na Slovensku zarobíme menej peňazí ako v Anglicku, ale určite máme viac času na seba a svoje koníčky.“

Vo Svidníku sa Edward venuje výuke angličtiny ako „native speaker“. Slovensko a kraj, v ktorom sa usadili, mu vyhovuje aj kvôli písaniu a inšpirácii.

„V začiatkoch som okrem učenia angličtiny občas externe písal články pre časopisy. Pre jeden americký časopis som dokonca napísal článok o rusínskych maľovaných krasliciach. Pomáhal som aj niektorým firmám prenikať na zahraničné trhy. Musel som sa obracať. Spočiatku to bolo ťažšie aj s písaním, keďže som nemal vydavateľa. Teraz je to už lepšie.“

Predsudky riešiť nepotrebuje

K písaniu a literatúre sa Edward dostal ešte ako malý chlapec. Túžil hlavne veľa cestovať ako jeho literárne vzory.

„Na škole som prečítal celú domácu knižnicu. V svojich začiatkoch som písal tridsaťstránkové príbehy a poéziu. Viac ako tvorba známych klasikov literatúry ma inšpiroval život spisovateľov ako George Gordon Byron, Edgar Allan Poe či Charles Baudelaire. Mám rád originalitu a vážim si tvorcov, ktorí sú unikátni.“

Jeho posledné knihy Windbow či Carpathian Ghost Hunter vyšli len na anglickom trhu. Ich dej sa však odohráva na Slovensku.

K jeho tvorbe patria žánre ako postapokalyptický román, sci-fi, fantasy literatúra či haiku básne. Ani jedna kniha mu zatiaľ nevyšla v slovenčine.

„Môj vydavateľ nechce publikovať knihy na Slovensku, pretože je to malý trh. Slovenské vydavateľstvá sa skôr zameriavajú na predaj svetových bestsellerov. Dnešný trh chce iba klony najpredávanejších kníh a nechcú originalitu.“

Svoju knižnú tvorbu zameriava skôr na mužského čitateľa. K prekladaniu doterajších kníh ho odrádzajú i obavy z predsudkov.

„Mám pocit, že práve muži na Slovensku čítajú veľmi málo. Predávajú sa hlavne knihy určené ženám. Chlapi sa skôr hrajú na počítači. Navyše ľudia zvyknú spájať autora s tým, o čom píše. Ja sa rád rozprávam s hocikým, nepotrebujem riešiť popularitu, či akékoľvek predsudky.“

Pripravuje knihu aj o Rusínoch

Viac ako moderný život Edwarda zaujímajú tradície, legendy a krajina. Svoje písanie by postupom času predsa chcel zamerať aj na slovenský trh.

V súčasnosti pripravuje knihu o tradičnom spôsobe života v rusínskom prostredí.

„Rusíni by mali byť hrdí na svoje unikátne dedičstvo, históriu, kultúru aj zručnosti. Ja sa tu cítim doma a mám k tomu veľký rešpekt. K tradíciám vediem aj svoje deti. Hlavne mladí ľudia by sa nemali hanbiť za to, že pochádzajú z tohto kraja.“

V knihe chce poskytnúť návod na sebestačnosť, ako aj prípravu na dlhodobé prežitie bez plynu, elektriny, obchodov, konzerv a výdobytkov mestskej civilizácie.

Tradičný život zaujal filmárov

Edwardov záujem o tradičné prežitie prilákal do slovenských končín dokumentaristov z National Geographic Channel.

Dokument o takzvaných „preppers“ mal ukázať ľudí, ktorí sa pripravujú na prežitie v prípade nečakanej katastrofy.

„Venujem sa takzvanému bushcraftu, úniku od civilizácie s cieľom vrátiť sa k tradičnému spôsobu života a sebestačnosti. Program mal ukázať, ako dedinskí ľudia na Slovensku žijú, ako sú spojení s pôdou, dokážu dopestovať zeleninu, chovať zvieratá, kosiť ručnou kosou. To je vo veľkom kontraste k tomu, ako žijú ľudia v Anglicku, ktorí majú prevažne malé domy s malými záhradkami.“

Hnevá ho, že niektoré novinové správy ho po účinkovaní v dokumentárnom programe vykreslili ako utečenca, ktorý sa schováva na Slovensku pred koncom sveta. Omyl spustila zle preložená správa.

„Ľudia by si naozaj mali najskôr pozrieť spomínaný dokument, a potom posudzovať. Ľudia z Anglicka po jeho odvysielaní nám píšu maily, že Slovensko je krásna krajina. Kopec mojich známych a príbuzných sa po vlastnej skúsenosti zamilovalo do tejto krajiny. Tento región by sa mal predať a oblasť potrebuje turizmus.“

Britských filmárov príroda v okolí obce Dubová filmárov nadchla. Angličania sa podľa britského spisovateľa môžu od miestnych ľudí veľa učiť.

„Pre tunajších ľudí je normálne, že žijú so svojou pôdou, zasadia zemiaky, zeleninu, kapustu, či vychovajú hydinu a zvieratá. Ľudia na dedinách by nemali problém, ani keby im týždeň nešla elektrina, alebo by mali byť dlhšie odstavení od nakupovania potravín. Je škoda, že sa za to aj hanbia. Pritom takýto život je sen každého Angličana, ktorý už nechce žiť v mestách.“

Program mal podľa Edwarda v Anglicku veľký ohlas. Po jeho odvysielaní bol mnohými nazvaný aj ako „king of preppers“.

V súčasnosti chce vlnu popularity využiť a vydať spomínanú knihu o prežití a sebestačnosti.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári