Kým v niektorých domácnostiach atmosféra Vianoc už doznieva, pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia starším, juliánskym kalendárom, sa na sviatky ešte len chystajú. Trinásťdňový odstup im neprekáža. Sú naň zvyknutí.
SVIDNÍK. Väčšina pravoslávnych veriacich, pridržiavajúcich sa juliánskeho kalendára, má sviatky pokoja s posunom trinástich dní. Obdobie pred sviatkami narodenia Krista je pre nich časom pre stíšenie a duchovnú prípravu.
„Sviatky narodenia Ježiša Krista oslavujeme od 6. januára. Celé obdobie pôstu je obdobím duchovnej prípravy, aby sme následne pripomienku príchodu spasiteľa aj mysticky prežívali,“ priblížil správca pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku o. Ján Sovič.
Zvyky pravoslávnych kresťanov sú špecifické a liturgicky bohaté. Počas sviatkov im v duchovnej oblasti nejde len o pripomenutie historickej udalosti.
„Ľudia majú možnosť sa hlbšie zamyslieť nad zmyslom narodenia Krista, ktorí sa nenarodil len raz v minulosti, ale mal by sa rodiť neustále v našich srdciach,“ dodal J. Sovič.
Tradične v kruhu rodiny
Odstup od katolíckych sviatkov pravoslávnym veriacim neprekáža. Pre mnohé rodiny sú „druhé“ Vianoce príležitosťou pre pokojnejšie stretnutie v kruhu najbližších.
„Vôbec to neprekáža. Sviatkujeme po starom podľa juliánskeho kalendára, tradične, ako to máme celý život. Chodia ku mne aj vnúčatá a rodina, ktorí oslavujú Vianoce po novom. Sviatky tak majú dvakrát,“ hovorí Anna Tomečková zo Svidníka.
Tradícia sviatkov s bezmála dvojtýždňovým posunom je bežná aj v rodine Heleny Bučkovej.
„Vychovali ma tak rodičia. Pre mňa je to úplne bežné už od malička. Naše sviatky sú o niečo pokojnejšie, keďže ten vianočný zhon po novom roku pominie. Navštevujeme sa v rodine, prichádzajú k nám vnúčatá a spoločne sa tešíme.“
V rámci Prešovskej pravoslávnej eparchie je zhruba 140 pravoslávnych cirkevných obcí. Väčšina pravoslávnych veriacich pochádza z okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce a Snina. Deväťdesiat percent z nich slávi narodenie Krista podľa juliánskeho kalendára.
Fakty
Juliánsky kalendár
V roku 45 pred Kr. ho zaviedol Julius Caesar. Dĺžka dvanástich mesiacov bola stanovená tak, aby dala 365 dní v obyčajnom roku, v priestupných rokoch bol pridaný jeden deň vo februári a rok mal 366 dní.
Používal sa až do konca 16. storočia, keď už odchýlka kalendára bola neúnosná. Pápež Gregor XIII. nariadil jeho úpravu a zaviedol Gregoriánsky kalendár.
V niektorých krajinách sa juliánsky kalendár používal až do prvých dekád dvadsiateho storočia. Juliánsky kalendár dodnes používa pravoslávna cirkev.
Od roku 1900 je rozdiel medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom 13 dní.
Zdroj: wikipedia.org, iv
Fakty
Symbolom Vianoc bol nezožatý snop
Výročné zvyky Rusínov viažuce sa k Vianociam a zimným slnovratom sú bohaté. Starobylým predchodcom vianočného stromčeka bola slamená výzdoba. K starým zvykom v regióne severovýchodu podľa etnografky Nadeždy Varcholovej patrilo uchovanie najkrajšieho slameného snopa z obdobia žatvy.
„Gazda ho odložil a počas Štedrého večera ho postavil do kúta na lavicu pod sväté ikony. Počas celého obdobia sviatkov bol na svojom mieste. Zvykli doň zapichnúť aj kosák a cepy. Malo to zabezpečiť bohatú a hojnú úrodu v ďalšom roku. Keďže Ježiško sa narodil na slame, dávala sa aj pod stôl a po celej miestnosti.“
V obciach sa tradovala slamená výzdoba – takzvaný polaznik. „Mal formu rôznych kosoštvorcov a štvorcov, ktoré sa spájali a ozdobovali farebnými mašličkami. V okolí Svidníka a Bardejova sa polaznik spájal aj s označením prvého návštevníka, ktorý prišiel zavinšovať na Vianoce, či Nový rok.“
Na tradície bol bohatý Štedrý večer. Pre región bolo typické, že pred večerou sa ľudia chodili umývať na potok. „Voda im mala zabezpečiť zdravie po celý rok. To sa zachovalo dodnes. Do nádoby na umývanie sa zvykli hádzať mince, aby bol po celý rok dostatok peňazí.“
Chodov na štedrovečernom stole bolo sedem, deväť, či dvanásť. „Štedrovečerný stôl bol obväzovaný reťazou, aby bola rodina po celý rok súdržná. Reťaz bola zamknutá zámkom, aby boli zamknuté ústa všetkých klebetníkov,“ priblížila N. Varcholová.
iv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
