Väčšina pravoslávnych veriacich, ktorí sa pridržiavajú Juliánskeho kalendára, oslávi Vianoce na Sviatok Troch kráľov - 6. januára, ten je pre nich Štedrým dňom.
BRATISLAVA. Na Slovensku sa hlási k pravoslávnej cirkvi približne 80 000 veriacich. Väčšina z nich žije na východe republiky. Administratívne sa pravoslávna cirkev delí na dve eparchie - prešovskú a michalovskú. S migráciou obyvateľstva vznikli i mnohé cirkevné obce na strednom a západnom Slovensku.
Pravoslávni veriaci nemávajú tradičnú polnočnú sv. omšu. Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa zvykov vo farnosti.
Pravoslávni veriaci na Štedrý deň dodržiavajú prísny pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov, na večeru sa podávajú oplátky, ovocie, zemiaky, fazuľa, kapustnica s hubami bez klobásy, na stole by nemal chýbať med a cesnak, v niektorých regiónoch je aj ryba.
Po Štedrom dni, teda 7. januára, slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvomučeníka Štefana.
V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu je okolo 200 miliónov pravoslávnych veriacich, v Poľsku asi jeden milión. V Česku, kde štatistiky udávajú asi 40 000 pravoslávnych veriacich, treba k sláviacim prirátať aj niekoľko tisíc ukrajinských robotníkov.
Juliánsky kalendár si uchovala srbská i jeruzalemská cirkev. Niektoré cirkvi, napríklad grécka, cyperská, alexandrijská, albánska a bulharská, slávia Vianoce už podľa nového štýlu, ale aj tam existujú značné skupiny veriacich, ktoré sa pridržiavajú starého kalendára.
V USA a na celom území západnej pologule sa pravoslávni veriaci prispôsobili Gregoriánskemu kalendáru.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
