Viacerým pravoslávnym rodinám sa začali sviatky „Roždestva Isusa Christa – Narodenia Ježiša Krista“. Kresťania riadiaci sa juliánskym kalendárom sa stretávajú v rodinnom kruhu i v chrámoch na svätých liturgiách.
SVIDNÍK. Sviatkom pokoja s posunom trinástich dní predchádzal prísny štyridsaťdňový pôst bez mäsa a mliečnych výrobkov.
Dôvodom neskoršieho slávenia Vianoc je u pravoslávnych juliánsky kalendár, ktorého sa dodnes pridržiavajú.
„Pre východnú pravoslávnu cirkev je to vlastné. Rozdiel kalendára je bezmála štrnásť dní. Juliánsky kalendár zaviedol pred narodením Krista Július Cézar, až neskôr pápež Gregor XIII. kalendár zmenil na gregoriánsky,“ priblížil správca pravoslávnej farnosti vo Svidníku Ján Sovič.
Pôstne jedlo nejedia z tanierov
K predvečeru Sviatku Kristovho narodenia patrí štedrá večera s tradičnými pôstnymi jedlami. Rodina Havajových zo Svidníka sa počas sviatkov bohatých na duchovné prežívanie drží aj starých zvykov. Štedrovečerné chody nejedia z tanierov, ale spoločne z misiek.
„Večeriame podľa zdedenej tradície, aby rodina bola aj po celý rok pokope ako pri štedrovečernom stole. Podávame všetko na jeden stôl a od stola počas večere nevstávame, aby nikto z rodiny neodišiel,“ hovorí Anna Havajová.
Na štedrovečernom stole Havajovcov nesmel chýbať med, soľ a cesnak, kapustnica, mačanka, pirohy, smažená ryba a bobaľky.
„Dnes sa držíme skôr toho základu, ktorý nesmie chýbať. Niekedy sa u nás varila aj šošovica, hrach či zemiaková polievka,“ dodala A. Havajová.
Posun oproti katolíckym sviatkom pravoslávnej rodine riadiacej sa juliánskym kalendárom vôbec neprekáža.
„Som rád, že to tak je. Po novom roku už nie je v obchodoch nával a väčšina ľudí má nákupy za sebou. Je to u nás tradícia a sviatky prežívame spolu v rodinnej pohode,“ povedal Daniel Havaj.
Sväté liturgie majú slávnostný charakter
Vianoce u pravoslávnych veriacich trvajú od 6. do 9. januára. Polnočnú omšu, ktorá je tradičná v katolíckych bohoslužobných obradoch, pravoslávni nemajú.
Veriaci sa stretli v nedeľu 6. januára v chráme na takzvanom „povečerí“. V tento večer sa začínajú zdraviť „Christos raždajetsja – Slavite jeho, Kristus sa rodí - Oslavujte ho“.
„Pri večernej bohoslužbe ide o spojenie večernej s utreňou, kde už predvečer Sviatku Kristovho narodenia slávime príchod Spasiteľa na tento svet,“ priblížil J. Sovič.
V utorok 8. januára nasleduje sviatok Presvätej Bohorodičky a tretí deň 9. januára si veriaci pripomínajú prvomučeníka sv. Štefana.
Nový cirkevný rok podľa juliánskeho kalendára oslávia 14. januára. Sviatok Bohozjavenia pripadá na 19. januára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
