Šarišskému folklóru tlieskali na Filipínach

Folklórny súbor Šarišan sa vrátil z Filipín a hneď pokrstil nový album na výročnom koncerte.

PREŠOV. Šarišanu sa „pokazili brzdy“. V decembri uviedol premiérový program pri príležitosti 45. výročia založenia súboru a pokrstil cédečko.

Deň potom súbor odletel na turné po Filipínach a teraz v divadle znovu uviedol premiérový program a pokrstil ďalší album Prišli zme pozdravic ten križ svati. Päťdesiaty piaty v poradí.

Vo Filipínach sa prešovský súbor predstavil ako jediný z Európy na veľkom podujatí Bayanihan.

„Bol to úplne iný festival, než na aké sme zvyknutí. Nebolo to tak, že všetky súbory sa striedali na pevnom javisku, ale chodili sme priamo za divákmi, napríklad do škôl,“ povedal vedúci súboru Ladislav Kišeľák.

Na filipínskych školách absolvoval Šarišan vystúpenia, po ktorých následovali workshopy, vystupoval aj v predvianočných programoch v hoteloch, ako aj na záverečnom koncerte festivalu.

„Konal sa v najväčšom divadle v Manile,“ prezradil Kišeľák s tým, že toto divadlo je 4– až 5–krát väčšie než to prešovské.

Európski chlapci sa páčili

Zaujímalo nás, ako sa správalo autentické obecenstvo na školách. „Reagovali veľmi dobre. A keď sme vystupovali na dievčenskej škole, tak tam doslova žrali našich chlapcov. Zaujali ich európske typy,“ smiala sa choreografka Šarišanu a vedúca tanečnej zložky Alena Paulusová.

Slovenský folklór Filipíncov zaujal hneď. Aj preto, že sú zvyknutí na niečo iné. „Ich folklór tvoria statické tanečné obrazce. Náš tanec je oveľa dynamickejší,“ vysvetlila choreografka.

O úspechu Prešovčanov svedčí aj pozvanie na festival v Soule. „Pôjdeme tam v októbri,“ konštatoval vedúci súboru. V Kórei Šarišan nevystupoval už 17 rokov.

Na Filipínach bolo v čase návštevy Šarišancov 30 stupňov a vládla predvianočná nálada. V tejto jedinej kresťanskej krajine v tomto priestore bola vianočná výzdoba úplne všade.

Slovenskí folkloristi si všimli aj rozdiely medzi vrstvami bohatých a chudobných, ktoré boli zjavné už na ulici. Najviac ich však prekvapila doprava.

„Z hotela na hotel, kde by to peši trvalo 10 minút, sme išli busmi aj 45 minút. Bol to čistý dopravný chaos, ale je pravdou, že kolízie sme nevideli. No vedúci prešovskej autoškoly by v tej manilskej došiel na psychiatriu za pol dňa,“ opísal tamojšiu realitu L. Kišeľák.

So Singapurčanmi. Po vystúpení v jednom z manilských hotelov.