V niektorých prípadoch ide ukážkovú prácu, inde skôr o udržiavanie. V Bardejovskom okrese je činných vyše 50 obecných knižníc. V Svidníckom regióne ich prácu supluje projekt bibliobus.

BARDEJOV. V Bardejovskom okrese je v 86 obciach okresu 50 činných obecných knižníc. Celkom uspokojivý počet však naráža na realitu malých obecných rozpočtov i pravidelného úbytku čitateľov.

Okresná knižnica Dávida Gutgesela eviduje v svojej pôsobnosti 17 stagnujúcich knižníc.

„Za posledných dvadsať rokov sa situácia vykryštalizovala. Ukázali sa knižnice, ktoré sú činné. Zrušili sa stagnujúce v prípadoch, keď obecné zastupiteľstvo zhodnotilo, že nie je o danú knižnicu záujem,“ hodnotí situáciu metodička bardejovskej regionálnej knižnice Angela Delejová.

Malým knižniciam pomáha regionálna

Okresná knižnica D. Gutgesela sa metodicky sústreďuje na knižnice, ktoré obce financujú, dopĺňajú sa v nich knižničné fondy a vykazujú činnosť.

Menším knižniciam bardejovská pomáha s výberom literatúry či spracovaním žiadostí o granty.

„Robíme aj školenia, kde zvolávame hlavne pracovníkov, ktorí sú profesionálnymi knihovníkmi. Medzi najaktívnejšie knižnice patrí Malcov, Zborov, Marhaň, Kurima, Raslavice, Hertník, ktoré majú aj svojich profesionálnych pracovníkov,“ uviedla riaditeľka knižnice Ľudmila Jászayová.

Len osem obecných knižníc má svojich profesionálnych pracovníkov.

„Knihovníci tu pracujú na dohodu a sú odmeňovaní. V niektorých obciach to vykonávajú ako dobrovoľníci či zamestnanci úradov. V týchto nie je zväčša určený výpožičný čas, ale sú k dispozícii stále,“ hovorí A. Delejová.
Problémom udržania knižníc nie sú len finančné prostriedky.

„Sú to malé knižnice, obce nemajú za čo obnovovať knižničný fond. Staré knihy si nikto nepožičiava. V malých obciach je navyše problém mať dostatočné priestorové podmienky,“ dodala Delejová.

V Zlatom poznajú tajomstvo úspechu

V obecných knižniciach, ktoré si svoju činnosť zachovali, sú zveľaďované, aj stúpa záujem o výpožičky. V niektorých prípadoch sa zo stagnujúcich knižníc stali dobre fungujúce kultúrne inštitúcie.

V obci Zlaté pracuje v prospech miestnej knižnice celá obec.

„Tajomstvo zlatianskej knižnice spočíva v tom, že je otvorená každý deň. Máme tu zriadené chránené pracovisko s pracovníkom. Ľudia si môžu prísť požičať knihy do ôsmej večer aj cez soboty či nedele. Dostať ľudí do knižnice, na to neslúžia len knihy, ale aj iné aktivity,“ tvrdí starostka Zlatého Mária Ontkaninová (Smer).

V knižnici pravidelne organizujú aktivity a akcie pre všetky vekové kategórie.

„Posledná väčšia akcia bol projekt Z rozprávky do rozprávky v Zlatianskom kráľovstve. Podarilo sa nám cez Karpatskú nadáciu získať množstvo kníh, hier či sedacie vaky. Chystáme aj projekt čítania slovenských spisovateľov od najmenších detí po dospelých a chceme vytvoriť aj prvý zlatiansky kalendár.“

Knižničný fond dopĺňajú z obecných peňazí aj vďaka dotáciám z ministerstva kultúry. Ročne ich dopĺňanie kníh stojí zhruba 1 500 eur.

„Zaujímavé knihy dokážu priniesť množstvo čitateľov a máme množstvo noviniek. Zo 747 obyvateľov má knižnica asi 112 aktívnych členov. Viac k nám chodia starší čitatelia, deti viac púta internet. Chodia k nám dôchodcovia, dospelí, ale i nezamestnaní,“ priblížila Ontkaninová.

Kružlov stojí knižnica ročne asi tisíc eur

V neďalekom Kružlove zabezpečujú fungovanie knižnice v obecných priestoroch z vlastných financií.

Zamestnanca obecnej knižnice financujú cez absolventskú prax. Ročne ich chod knižnice stojí okolo tisíc eur.

„Nákup kníh a údržba priestorov nám ide trošku ťažšie. Z času na čas nakúpime knihy. Knižnica sa využíva aj na mimoškolskú činnosť a ako klub pre mládež. Výpožičné služby však ľudia využívajú stále menej,“ povedal starosta Jozef Kmec (nez.).

Fakty

Okresná knižnica Dávida Gutgesela poskytuje knižnično-informačné služby už 60 rokov. Od svojho vzniku prešla viacerými zmenami.

V Prešovskom kraji je regionálna knižnica v Bardejove výnimočná hlavne obratom knižničného fondu. Ku koncu roka 2011 mala vyše 81-tisíc knižničných jednotiek.

„Môžeme byť spokojní, počet čitateľov nám síce klesá, ale stúpa počet výpožičiek. Pochváliť sa môžeme tým, že máme veľmi veľa mladých a detských čitateľov. Okrem klasických knižničných služieb dávame aj priestor komunitám, besedám so spisovateľmi či cestovateľmi,“ reagovala riaditeľka knižnice Ľudmila Jászayová.

Knižnica poskytuje bezplatný internet, služby pre slabozrakých a nevidiacich, výpožičku literatúry z vlastných fondov i fondov iných knižníc.

iv

Stanovisko

Ministerstvo: Systém dotácií prejde zmenou v roku 2014

V roku 1991 prešli knižnice pod správu obecných zastupiteľstiev. Knihy sa stali majetkom obcí, knihovníci zamestnancami obcí. Zrušené bolo centrálne doplňovanie a povinnosť nájsť finančné prostriedky boli prenesené na obecné úrady.

Od roku 2000 je v platnosti zákon o knižniciach, ktorý knižnično-informačné služby necháva na obecných úradoch. Dopĺňať knižničný fond pomáha grantový systém ministerstva kultúry. Grant však slúži len ako doplnok vlastných zdrojov obce.

„Ministerstvo podporuje výkon odborných knižničných činností prostredníctvom dotačného systému ministerstva kultúry,“ uviedla Natália Mizereová z referátu pre styk s médiami.

Rezort sa riadi Stratégiou slovenského knihovníctva do roku 2013. Výrazné zmeny v legislatíve týkajúcej sa dotačného systému v tomto roku nechystajú.

„Ak nastane zmena v podpore zo strany ministerstva kultúry vo vzťahu k obecným knižniciam, tak iba v súvislosti s prijatím novej stratégie rozvoja slovenského knihovníctva, ktorej prijatie je plánované na koniec roka 2014,“ dodala Mizereová.

iv

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári