Bardejov oživila tradičná fašiangová veselica

Fašiangová veselica priniesla na Radničné námestie v Bardejove spev, zabíjačkové hody a pravú fašiangovú zábavu.

Bardejovské „Vivodzeňe Kačura“ sa začalo slávnostným sprievodom.

BARDEJOV. Poslednú možnosť na veselicu pred veľkým pôstom využili Bardejovčania v tradičnom duchu. Už piaty rok sa v meste konalo fašiangové „Vivodzeňe Kačura“.

„V minulosti sa ľudia, ktorí ťažko pracovali, potrebovali aj zabaviť. Počas akcie Vivodzeňe Kačura sme spojili ukážku tradičnej zabíjačky a prípravy špecialít s ľudovou veselicou. Tradičné sú už kroje folklórnych skupín či masky,“ priblížil vedúci oddelenia kultúry bardejovskej radnice Martin Choma.

Piatkový fašiangový sprievod sa zhromaždil pred bránou mestského úradu. Folklórne súbory z okolia Bardejova najskôr poprosili bardejovského primátora o možnosť konať veselicu. Ten im ju podľa tradície doprial.

Na tradičnú veselicu každý rok pozývajú súbory z rôznych dolín horného Šariša. Aktuálne zvolili Lenártovskú dolinu. Vystúpili súbory z Gerlachova, Maľcova, Rokytova aj Kurova.

Bardejovská tradícia má vyše sto rokov

Veselica v Bardejove má vraj viac ako storočnú tradíciu.

„Bol to deň zábavy pre chudobu, ktorá sa na povolenie vtedajšieho richtára zabávala. Furmani zapriahli vozy, na drabiňákoch hrala hudba a na všetkých uliciach zvolávali ľudí na Radničné námestie. Kačur bol mládenec, ktorý bol emisárom chudoby a išiel požiadať richtára o zábavu,“ priblížil Július Grofčík z oddelenia kultúry.

Zabíjačky počas kačurovskej zábavy sa podľa Grofčíka začali tradovať až v povojnovom období.

„Niekedy to bolo bez zabíjačky. Každý však priniesol svoje produkty alebo remeselnícke výrobky. Hody a zabíjačka sú už vylepšená verzia. Našu novodobú verziu chceme stále vylepšovať,“ dodal Grofčík.

Zabíjačka dopadla dobre

Ukážka tradičnej zabíjačky sa konala priamo na Radničnom námestí. Stálicou fašiangovej akcie je jej moderátor a lenártovský hudobník Janko Bortník, ktorý prezradil, čo pri správnej zakáľačke nesmie chýbať.

„Dobrý gazda musí vychovať dobrú sviňu, nesmie chýbať dobrý majster s dobrým nožom, dobrá gazdiná a dobrá nálada, ktorú robí dobrá slivovica. Keď prídu aj dobrí papkáči, tak to dobre dopadne. Kedysi sa takto pravidelne hostili celé rodiny, tradície treba udržiavať,“ hovorí J. Bortník.

Návštevníci však na prípravu jedál nemuseli čakať. Zabíjačkové pohostenie a občerstvenie bolo pripravené vopred. Medzi špecialitami nechýbal ovar, podhrdlina, kaša, klobása a pečené mäso. Novinkou bola súťaž v jedení klobás.

Piatková kačurovská zábava vo fašiangových maskách pokračovala v súkromnom podniku. Do spevu a tanca hrala cimbalová muzika pod vedením F. Baláža a folklórne súbory Mokrolužan, Tarka a muzikant J. Bortník.