Rokovanie županov s ministrom školstva Dušanom Čaplovičom (Smer) prinieslo východisko zo súčasnej situácie. Pridelenie stopercentného normatívu školám totiž naplno ukázalo, že väčšie školy sa doteraz museli solidárne deliť o peniaze s menšími. Keby to tak nebolo, mnohé by už zanikli. Podľa dohody medzi rezortom a županmi by mal celý normatív dostávať zriaďovateľ s tým, že garantuje mzdy a prostriedky na prevádzku rozdelí podľa reálnej potreby.
PREŠOV. Zároveň sa župani zaviazali, že presuny peňazí vždy prerokujú s odborármi. Dušan Čaplovič súhlasil, ale zatiaľ nie je jasné, kedy táto dohoda nadobudne účinnosť. Odborári totiž ešte neprezentovali jednoznačný súhlas s návrhom.
Chcú ho najprv prerokovať, lebo, ako konštatoval šéf školských odborov Pavel Ondek, v každom kraji bolo novým systémom ohrozených 30 až 40 stredných škôl.
Obávajú sa vlny hromadného prepúšťania. V Prešovskom kraji sú zmenou financovania ohrozené najmä 8-ročné gymnáziá, kde sa zároveň znížil normatív na žiaka.
„Podľa nových pravidiel dostávajú rovnaký normatív ako základné školy. Problém sa ukázal asi v 16 školách. Nie sú na tom dobre ani niektoré stredné odborné školy, ktoré majú menej ako 200 žiakov, ale prevádzkové náklady rovnako vysoké ako na školách s dvoj až trojnásobným počtom študentov,“ informovala nás hovorkyňa Úradu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Veronika Fitzeková.
Na mzdy majú teraz dosť peňazí
Podľa župana Petra Chudíka (Smer) v novom režime rozdeľovania normatívov sa ukázalo, že kraj má plus 4,2 milióna eur na mzdy, ale o 2,5 milióna menej na prevádzku škôl.
Túto nerovnováhu musia riešiť, aby zabezpečili doterajší chod v 84 školách a školských zariadeniach v ich pôsobnosti.
Podľa Chudíka je to reálne možné a platy učiteľov nebudú ohrozené. Dokonca si myslí, že by mali aj na 7-percentné zvýšenie miezd, ale riaditelia musia zvážiť, aké úväzky dajú učiteľom na svojich školách.
Župa aj preto včera zorganizovala poradu riaditeľov v Levoči, aby prediskutovali reálnu situáciu v jednotlivých stredných školách.
„V našom kraji je situácia stabilizovaná, žiadna katastrofa nehrozí, ak sa uplatní dohoda medzi županmi a ministerstvom školstva a odborári budú súhlasiť,“ uviedla hovorkyňa Fitzeková.
Racionalizáciu zvládli v rokoch 2003-2007
Nehrozí už ani masívna racionalizácia škôl. Zdá sa, že bolestivé spájanie a vyraďovanie zo siete má kraj už za sebou.
V rokoch 2003 až 2007 už racionalizácia prebehla v okresoch Bardejov, Humenné, Kežmarok, Levoča, Medzilaborce, Prešov, Poprad, Sabinov, Svidník, Stropkov, Snina aj Vranov nad Topľou.
Výnimku tvorí len okres Stará Ľubovňa, kde sa nič nezmenilo. Dôvodom bol fakt, že od roku 2002 postupne klesal počet žiakov, celkom o 6 665. Tento stav priniesol aj prepúšťanie. V rokoch 2006 až 2012 klesol počet zamestnancov v školstve o 748 ľudí.
Aktuálne je v 84 stredných školách a školských zariadeniach v pôsobnosti PSK 3 929 pedagogických aj nepedagogických zamestnancov.
Bude viac deviatakov
V súčasnosti sa naopak ukazuje, že je tu potreba udržať vzdelávacie inštitúcie.
Podľa analýzy demografického vývoja, ktorú vypracoval odbor školstva PSK, vyplýva, že kým minulý rok končilo na základných školách v kraji 7 479 žiakov, tento rok ich bude 7 937 a v roku 2014 už 8 107.
Aj v nasledujúcich rokoch má ich počet mierne stúpať a v roku 2020 sa očakáva, že deviaty ročník bude končiť 9 084 žiakov. Pri tejto prognóze by redukcia škôl bola nerozumným krokom.
Deviataci. V nasledujúcich rokoch ich pôjde na stredné školy viac.
Foto: ako
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári