Obec Pavlovce v okrese Vranov nad Topľou patrí k najväčším turistickým lákadlám regiónu pod
Slanskými vrchmi.
PAVLOVCE. Slanské lesy pri Pavlovciach zvyknú brázdiť v týchto dňoch nadšenci bežeckého lyžovania a zimnej turistiky.
V teplejších mesiacoch sa do pohoria opätovne vrátia cykloturisti. Pavlovským chotárom budú prechádzať najčastejšie po vyznačenej ceste s príznačným názvom Kostitras.
V okolí Pavloviec sú vytvorené dobré podmienky aj pre pešiu turistiku. Na konci obce začína náučný chodník s názvom Tajch, trasa ktorého ponúka niekoľko zaujímavých turistických cieľov. Sú medzi nimi napríklad viaceré minerálne pramene, lesnícke múzeum či jedinečné semenné sady viacerých druhov stromov.
Pavlovciam však robí najväčšiu reklamu v posledných rokoch agroturistika. Pracovníci miestneho ranča Breziny sprevádzajú turistov na koňoch po Slanských lesoch v horúcich letných dňoch, no aj v tomto chladnom období.
K agroturizmu v Pavlovciach patria aj dobroty z ovčieho mlieka, ktoré predáva od jari do jesene "z dvora" svojej farmy napríklad rodina Choborovcov.
V dedine sa dajú kúpiť aj mäsové produkty vyrobené zo zvierat, ktoré tam chovajú viacerí súkromne hospodáriaci roľníci.
Miestne pavlovské klobásy chutia rovnako ako pred mnohými desaťročiami. Vyrábajú sa totiž ručne podľa receptúr starých otcov a údia v tradičnej udiarni na slivkovom dreve.
Jedna z usadlostí v obci. FOTO: TASR/Tomáš Doboš
Obyvatelia obce sú známi blízkym vzťahom k pôde a zvieratám
Viacerí miestni dedinčania ešte aj v dnešných časoch chovajú rôzne hospodárske zvieratá. Jedni to robia zo záľuby, pre iných je to živobytie.
Na lúkach pavlovského chotára sa počas teplejších mesiacov pasú stovky kráv a oviec. V posledných rokoch tu oživili aj tradíciu chovu koní.
Pavlovce však nie sú žiadnym zapadákovom. Je tu vybudovaná moderná infraštruktúra, fungujúce školstvo a vďaka svojej polohe v objatí Slanských vrchov sa stala obec v uplynulých rokoch novým domov pre mnohých ľudí z mesta, ktorých vychovalo sídlisko. V chotári obce je už niekoľko rokov pomerne intenzívny stavebný boom.
Pre silne zakorenený vzťah k pôde a zvieratám sa však mnohí, hlavne pôvodní Pavlovčania vrátili po rokoch totality k chovateľstvu.
Pôda o ktorú sa v minulosti staralo miestne poľnohospodárske družstvo, premenili na lúky a pasienky.
Foto: TASR/Tomáš Doboš
"Žijú tu bežní ľudia, ktorí majú doma iba jedného koníka či kravičku, no aj súkromne hospodáriaci roľníci, ktorí tu chovajú desiatky kráv a stovky oviec," hovorí Samuel Bruss.
Tento 27-ročný Pavlovčan na svojom ranči chová ušľachtilé kone. Dodal, že v Pavlovciach sa do dnešného dňa zachránila aj tradícia chovu ťažných koňov, ktorými si zarábajú na živobytie miestni chlapi ťažkou prácou v okolitých lesoch, podobne ako ich starí otcovia.
"Mnohí mladí tu zostávajú pre svoj vzťah k pôde a zvieratám. Je tu život, fungujúce materské a základné školstvo a má sa tu kto postarať o starých ľudí. Jednotlivé generácie tu teda plnia naďalej rovnakú funkciu, akú kedysi, čo je dnes už veľmi vzácne," myslí si Bruss.
Na pavlovských dvoroch pobehuje ešte aj v súčasnosti množstvo hydiny, ktorá sa zvykne deliť o svoj životný priestor s holubmi a inými tradičnými druhmi domácich zvierat.
Desiatky drevených úľov rozmiestnených po pavlovskom chotári sú symbolom stále živej včelárskej tradície.
Foto: TASR/Tomáš Doboš
Chodník nad obcou vedie k lesníckemu múzeu a unikátnym semenným sadom
Slanskými vrchmi nad obcou Pavlovce prechádza unikátny náučno-turistický chodník s názvom Tajch. Jeho stanovištia informujú návštevníkov lesa o prírodných krásach, faune a flóre regiónu či význame a histórii lesného hospodárstva. Na trase chodníka sa nachádza i malé lesnícke múzeum a jedinečné semenné sady.
Na výstavbe náučného chodníka nad Pavlovcami sa podieľali Lesy Slovenskej republiky, š. p., v spolupráci s viacerými obcami.
"Má dva okruhy, a to detský v dĺžke 2430 metrov (m) a veľký, ktorý je dlhý 5410 m," približuje pracovník Lesnej správy so sídlom v Hanušovciach nad Topľou Pavel Verčimák.
Foto: TASR/Tomáš Doboš
V blízkosti chodníka sa okrem množstva minerálnych prameňov, studničiek, altánkov, ohnísk, lavičiek, informačných panelov, sôch z dreva či exponátov ilustrujúcich niekdajšiu tradíciu výroby dreveného uhlia, nachádza aj útulný objekt malého lesníckeho múzea. Situovaný je v areáli bývalej lesníckej škôlky Diely.
V teplejších mesiacoch roka býva toto miesto obľúbenou zastávkou školákov z regiónu. "Vybudovali sme tu prakticky školu v prírode. Deti k nám prichádzajú spoznávať prácu lesníkov ako aj miestnu faunu a flóru prostredníctvom hier a zážitkového vyučovania," dopĺňa Verčimák.
Súčasťou spomínaného múzea je dobová kancelária lesníka (na snímke).
V susednej izbe čaká na návštevníkov viacero zaujímavých exponátov. Ide napríklad o motorovú pílu z 50 rokov minulého storočia, ktorá váži približne 50 kilogramov. Pri pílení stromov ju museli držať v rukách naraz dvaja chlapi, preto nesie prívlastok dvojmužná.
Súčasťou expozície je aj množstvo ďalších lesníckych pomôcok z minulosti akými boli ciachy, číslovačky, priemerky či výškomery. Návštevníci múzea sa môžu oboznámiť v jeho priestoroch aj s tematikou poľovníctva a kynológie.
Poznatky o miestnej flóre získajú prostredníctvom herbára ako i zbierky semien, listov, púčikov či ukážok lesných drevín.
V susedstve náučného chodníka Tajch sa nachádza aj samostatná výuková plocha s množstvom informačných panelov, ktorú tu vybudovali vlani z prostriedkov cezhraničného projektu pre profesionálnych lesníkov. Je však prístupná aj laickej verejnosti.
"Hlavným cieľom je vytvorenie vhodných podmienok pre celoživotné vzdelávanie lesníckych odborníkov z pohraničných oblastí Ukrajiny a Slovenska," vysvetľuje Peter Balogh z Národného lesníckeho centra vo Zvolene.
Múzeum v Pavlovciach. Foto: TASR/Tomáš Doboš
Sadenice brestu chcel aj princ Charles
Špeciálnou kapitolou náučného chodníka nad Pavlovcami sú jedinečné semenné sady s rôznymi druhmi drevín. Počiatky ich výsadby siahajú do 70 rokov minulého storočia. V roku 2006 k nim pribudol semenný sad bresta horského za účelom zachovania jeho genofondu.
Na hektárovej ploche je vysadených 240 jedincov spomínaného druhu stromu, ktorý ohrozuje vo viacerých európskych krajinách znečistené životné prostredie ako aj grafióza - choroba, ktorú spôsobuje parazitická huba.
Práve o sadenice tejto dreviny požiadal listom po návšteve našej krajiny pred vyše desiatimi rokmi anglický princ Charles. Brest horský je totiž ohrozeným druhom aj na britských ostrovoch.
Do Anglicka tak putovalo 50 sadeníc spomínaného stromu, ktoré mali pôvod v Slanských vrchoch, na Šimonke. Následník britského trónu ich dal neskôr vysadiť v zámockom parku sídla Highrov v strednom Anglicku.
V chotári pasie svoje ovce aj furman Peter Chobor
"Nie som odtiaľto, prišiel som sem v roku 1979 pracovať na družstvo z Kamienky v okrese Stará Ľubovňa. Oženil som sa a zostal som tu natrvalo," spomína na svoje začiatky v Pavlovciach P. Chobor za hlasného sprievodu svojho stáda pozostávajúceho z približne 1300 dospelých oviec ako aj malých jahniatok, ktoré sa v týchto dňoch rodia prakticky nepretržite.
Stará sa o ne v areáli pavlovského družstva, kde pred rokmi začínal. "V roku 2002 som to tu kúpil a zriadil som si vlastnú rodinnú farmu."
Choborovci sú vzhľadom na spomínané prírastky v neustálej pohotovosti. "V uplynulých dňoch sa nám narodilo asi 500 jahniat, pomáha teda manželka, nevesty, synovia, dcéra, zať, každý, kto má ruky, robí," hovorí P. Chobor.
Mladé ovečky zotrvajú niekoľko týždňov v teple miestnej stajni a potom opustia Pavlovce natrvalo. "Pôjdu na export. Majú o ne záujem Taliani, Arabi, Francúzi, kde kto."
Choborovci majú roboty vyše hlavy celý rok. Netýka sa to len starostlivosti o ovce ale aj produktov, ktoré vyrábajú z ich mlieka.
"Od Veľkej noci približne do októbra realizujeme takzvaný predaj z dvora. Naše oštiepky, bryndzu, biely či údený syr, parenice, korbáčiky alebo žinčicu ponúkame priamo na farme. Nikam s tým nechodíme, nestíhame vyrábať, taký máme dopyt." konštatuje P. Chobor (na snímke).
Nie sú to však len ovce, ktoré živia Choborovcov. Je ňou aj ťažká práce v okolitých Slanských lesoch. Pracujú v nich aj počas tejto zimy so svojimi ťažnými koňmi.
Žije tu s nimi aj desať bielych čuvačov, ktoré strážia okrem stoviek oviec niekoľko desiatok pestrofarebných papagájov a vyše 200 holubov.
Všetok svoj voľný čas venuje ťažným koňom. Je jedným z najúspešnejších pretekárov furmanského športu na Slovensku a niekoľkonásobný držiteľ titulu Furman roka.
"Po pretekoch chodím už vyše 10 rokov, dotiahol som ich aj do Pavloviec, konajú sa tu každoročne. Schádzame sa na nich kamaráti z rôznych kútov Slovenska, pretože pre robotu nie je čas aby sme sa navštevovali jednotlivo. Moja dovolenka sú teda furmanské preteky, lebo inakšie na dovolenku nikdy nechodím, ani do kúpeľov, nikde." približuje P. Chobor, ktorý oslávil pred niekoľkými dňami 50. narodeniny.
Chovateľ oviec a furman v jednej osobe je okrem získaných športových trofejí hrdý aj na svoju zbierku zvonov. Vo vnútri jeho príbytku visia v týchto dňoch na konštrukcii z dreva stovky lesklých exemplárov rôznych tvarov, veľkostí a zvukov. Najcennejšie zvony v zbierke majú vyše 170 rokov.
Všetky do jedného je počas zimy nutné opraviť a vyčistiť, vraví zberateľ. Štyri stovky vyleštených zvonov Petra Chobora vrátane spomínaných hodnotných kúskov nebudú počas pastierskej sezóny visieť v kuchyni, ako by sa mnohí nazdávali, ale na krku jeho oviec.
tasr
Vášňou Samuela Brussa sa stali ušľachtilé kone
Mnohí návštevníci potulky východoslovenským pohorím v sprievode ušľachtilých zvierat začínajú najčastejšie na Ranči Breziny v podhorskej obci Pavlovce.
"Na ranči žijem od svojich 14 rokov a vediem ho od roku 2004 spolu so svojimi priateľmi. Sú to ľudia, ktorí majú vzťah k hodnotám, akými sú príroda či pôda," hovorí Samuel Bruss (na snímke).
Životnou vášňou tohto 27-ročného mladíka sa stala starostlivosť o kone. Popri tejto časovo náročnej záľube stíha aj riadne zamestnanie. Je pracovníkom neďalekého múzea.
Foto: TASR/Tomáš Doboš
Aj keď je pavlovský ranč obľúbeným miestom zastávok ľudí z blízkeho okolia no i vzdialenejších regiónov Slovenska, hamburgery či lacné hotdogy sa tu kúpiť nedajú.
Breziny možno trocha pripomínajú americkú usadlosť, no domáci kladú do popredia predovšetkým tradičnú miestnu gastronómiu a vidiecky spôsob života, ktorý je dedičstvom ich predkov. Cudzokrajné, alebo ako sami vravia, westernové sú iba ich klobúky a čižmy, ktoré nosievajú celoročne.
"Nesnažíme sa tu na nič hrať, my na ranči proste dennodenne žijeme. Staráme sa tu o koníky, ktoré slúžia návštevníkom na vychádzky do prírody, ale aj o staré kone, ktoré ušli prakticky hrobárovi z lopaty. Umierajú u nás spokojné a na starobu," zdôrazňuje Bruss s tým, že ide najčastejšie o jedincov, ktoré sa v uplynulých rokoch pravidelne zúčastňovali jazdeckých pretekov.
Mnohí štvornohí obyvatelia Brezín majú aj vyše 20 rokov. Najstarším zvieraťom na ranči je 27-ročná kobyla poníka.
"Snažíme sa sem prinášať pokoj a radosť zvieratám, ale aj našim návštevníkom," dodáva S. Bruss s tým, že inštruktorkami jazdenia na ranči sú väčšinou zástupkyne nežného pohlavia.
"Najčastejšie k nám prichádzajú ľudia z blízkeho regiónu, no po okolitých lesoch a lúkach sme už previedli viackrát aj hostí zo vzdialenejších krajín - Juhoafrickej republiky, Kanady či Spojených arabských emirátov," priblížila mladá rančerka Daniela Danková (na snímke), ktorá sa zároveň zúčastňuje pretekov v parkúre.
"Mnohí z nás sú členmi Slovenskej jazdeckej federácie a Slovenskej asociácie westernu, ridingu a rodea. Okrem koňov sme si sadli už viackrát aj na býka," uviedol S. Bruss na margo športových aktivít rančerov z Pavloviec.
V areáli zasneženého ranča pobehuje v týchto dňoch okrem koní množstvo psov. Aj im poskytujú domov Breziny. Zatúlaných havkáčov, ktorí sa radi naháňajú s ryšavými veveričkami z neďalekého lesa, prichýlili domáci a hľadajú pre nich nových pánov.
Rodina Brezinčanov by sa mala v nasledujúcich mesiacoch rozšíriť o ďalších nových členov a to žriebätká arabského plnokrvníka a slovenskej teplokrvníčky. Viaceré kobyly sú totiž v tomto období gravidné.
"Držíme sa pri zemi, človek pokiaľ nemá veľké oči, tak nemá veľké sklamania. Mojou víziou je hlavne udržať ranč pri živote. Viem, že sa budem môcť aj naďalej spoľahnúť na viacerých mojich priateľov, ktorí mi pomáhajú v Pavlovciach celoročne bez nároku na honorár."
tasr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
