Tímu HC 07 sa niektoré tretiny vymkli z rúk

Je dobojované a po hodnotných sériách dvoch semifinálových dvojíc je už jasné, že o primát v I. hokejovej lige si to rozdajú Bardejovčania s Michalovčanmi. Po zápoleniach o víťaza ročníka a vyzývateľa v baráži s najslabším extraligistom poškuľovali i Prešovčania, ale Zemplínčania boli nad ich sily. Na rozdiel od zápasov v dlhodobej súťaži sa na vyraďovačku lepšie pripravili zverenci trénera Miroslava Ihnačáka. Kolektív HC 07 sa musel zmieriť len s tým, že po rokoch sa znovu dostal medzi najlepšie kvarteto a napokon skončil tretí.

PREŠOV. História sa však neopakovala, lebo Šarišanom sa už nepodarilo otočiť nepriaznivý stav série 0:2 tak, ako proti Spišskej Novej Vsi vo štvrťfinále.

Zahrávali sa s ohňom, až sa popálili. Zrejme sa hokejisti Prešova dostatočne nepoučili z toho, že neradno pokúšať osud.

„Tieto súboje mali síce svoju kvalitu, ale radosť sa usalašila na strane súpera. Konečný stav série 3:1 pre Michalovce je pre nás mrzutý, lebo nevystihol celkom to, čo sa dialo v jednotlivých súbojoch. Stačí si zobrať záverečný duel, keď sme úvodnú tretinu zase nezvládli a v ďalších dvoch sme už hrali oveľa lepšie. Podobne to bolo i na ľade rivala,“ rozhovoril sa tréner Ján Faith.

Po rozhodujúcom zápase mu nebolo veľmi do reči a najradšej by si hodnotenie vystúpení nechal na neskôr, aby mu emócie nezatienili chladný úsudok a nepovedal aj niečo príkrejšie.

Dotkol sa však podstatného javu príznačného pre vystúpenia svojich hráčov – nezvládnuté jednotlivé dvadsaťminútovky.

Stačí menšia rekapitulácia. V druhom stretnutí hostia prešustrovali vstupnú pasáž, v ktorej prehrávali už 0:3 a manko napriek enormnej snahe a tomu, že za necelé dve minúty skóre v druhej časti vyrovnali, predsa v konečnom dôsledku nezmazali.

V treťom meraní síl ako v jedinom si Prešovčania udržali rovnakú fazónu od začiatku do konca a aj preto jediný raz vyhrali.

Do starých boľavých koľají sa dostali zase v záverečnom zápase v pondelok, keď opätovne ľahkomyseľne pristúpili k prvej tretine a k začiatku druhej. Nie div, že prehrávali už 0:3. Až potom vyrukovali s entuziazmom, aký ich mal však sprevádzať stále, od začiatku až do konca súbojov.

„Dvakrát sme očividne zaspali a pykali za to. Snaha nestačila, psychických aj fyzických síl už nebolo toľko, nehovoriac o nedostatku potrebného športového šťastia. Tri razy sme hrali bez brankára, skákalo to tam, ale, žiaľ, nepadlo.“

Zlyhanie už v základnej časti

Vždy je to o zbytočných chybách a nepremenených šanciach. Trebárs vo štvrtom zápase domáci urobili niekoľko zbytočných chýb, dopustili sa faulov a navyše Románek nezvládol v kľúčovom okamihu, keď sa lámal chlieb - za nerozhodného stavu – trestné strieľanie.

„Nedal a potom sme inkasovali my. Tiež ma mrzeli také výpadky, ako napríklad zlé striedanie, keď nás súper prečíslil,“ zhrnul niektoré nedostatky J. Faith.

I on si lámal hlavu nad výpadkami. Podľa neho nemožno uprieť hráčom snahu, lebo v každom stretnutí v sérii vo finiši bol tlak na prešovských hokejkách.

„Úvodné tretiny nám ale nevychádzali.“ Prešov si chcel ešte sezónu natiahnuť, ale nerátal s tým, že Zemplínčania sa naňho poriadne nachystajú.

Trápenie so Spišiakmi zdvihlo varovný prst, ktorý ale akosi mužstvo nebralo vážne.

„Mali sme urobiť už viac v základnej časti a do vyraďovačky nejsť z piatej priečky, príhodnejší by bol tretí stupienok. Podľa mňa vystúpenia v play-off už dôvody na mimoriadnu kritiku nedali, skôr dlhodobá časť. Pokiaľ ide o nadstavbu, zavážilo hlavne to, že sme viackrát nedokázali podať vyrovnané výkony počas celých zápasov,“ dodal skormútený tréner HC 07, ktorý veľa toho nenaspal počas záverečnej pasáže ročníka a deficit spánku si určite navýšil v noci z pondelka na utorok.