Prešov neobstál s Košicami v osobných súbojoch

Namiesto vydareného nakopnutia sa dostali lekciu v úvode jarnej odvety od nevďačného rivala – suseda z Košíc, proti ktorému im to tradične nejde. Lenže schovávať sa za nepriaznivú bilanciu z uplynulých vzájomných meraní síl, či vyhovárať sa na nekompletnú zostavu, alebo na to, že káder sa menil do poslednej chvíle, neradno. Do pomyselného zrkadla sa musia pozrieť hlavne samotní hráči a odpovedať si na zásadnú otázku: Urobili sme všetko pre to, aby sme neprehrali rozdielom triedy?

PREŠOV. Táto chvíľa pravdy by odhalila podstatu ich sklamania vo východoslovenskom derby.

Akoby už Tatranu nebolo ani súdené dostať „vraňarov“ na kolená. Hoci si mnohí mysleli, že domáci sú oslabení, a teda v nevýhode, výkonom na ihrisku postavili zelenobielych do pozoru.

„Košičania podávali v prvej časti ročníka výborné výkony a na tie nadviazali aj tentoraz. Možno po odchodoch Škutku či Nováka sa niektorí nazdávali, že budú menej výrazní, no nasadili iných hráčov, ktorí môžu rozhodovať zápasy,“ zamyslel sa nad priebehom Matúš Marcin.

Nuž O. Diaby, C. Diaby či Bukata by mohli rýchle navodiť optimizmus v tíme vedenom Jánom Kozákom, kým Prešovčania sa ešte musia nastaviť, aby po obmene súpisky začali forsírovať herný prejav, ktorý bude prinášať úspechy.

„Pod výsledok sa podpísalo hlavne to, že sme ich prvú polhodinu nechali hrať, vtedy získali sebadôveru. My sme boli takpovediac v nízkom bloku a inkasovali sme už do prestávky. Cez prestávku sme si povedali, že to skúsime otočiť, že na nich vybehneme a budeme ich vyššie napádať. Spočiatku to vyzeralo aj nádejne, lenže potom sme inkasovali ďalšie dva zásahy a bolo po zápase,“ konštatoval 18–ročný útočník, ktorý mal tiež zopár nádejných zábleskov, ale ani jeden pokus v jeho podaní nenašiel cestu do siete.

Najviac ho mrzela príležitosť tesne pred koncom, ktorú mu zmaril brankár domácich.

Na hrote bol príliš osamotený

Hoci si pred zápasom naši hovorili, že už nebudú takí ustráchaní ako zväčša v jeseni na ihriskách súperov, keď ukoristili iba bod, napokon všetko zostalo po starom. Zase úctivo salutovali nadriadeným – v tomto prípade košickým hráčom.

„Nezachytili sme niektoré brejky po našich štandardkách pri ich šestnástke, stratili sme loptu a domáci sa rútili na našu bránu vo väčšom počte. Navyše, neraz sme zlyhali v osobných súbojoch.“

Ani Matúš nechápal, prečo v agresivite, dôraze a nasadení zjavne dominovali hostitelia. „Je pravda, že mali výškovú prevahu vzadu, no to nie je ospravedlnením. Musíme pritvrdiť a súboje vyhrávať.“

Inak, terén nebol až taký zlý, ako sa ešte pred pár dňami zdalo, i keď k ideálu mal ďaleko. „Bolo to ale lepšie než v Prešove, kde je na niektorých miestach ľad,“ pripomenul mladík, ktorý hlavne do prestávky nebol často v akcii, čo okomentoval tak, že behal neraz naprázdno, lebo nedostával lopty.

Postupne mu odchádzali sily, lebo obhospodaroval dosť veľký priestor, keďže na hrote figuroval samotný.

„Preto som sa musel spoliehať na podporu spoluhráčov, ich prihrávky. Pokiaľ to neprichádzalo, bolo to pre mňa náročnejšie.“

Možno by bolo preňho i mužstvo lepšie, keby dostal do ofenzívy dvojičku. „Predtým, keď som nastupoval s Dávidom Gubom, mi to išlo lepšie, viac sme si pomáhali,“ dodal Matúš Marcin, ktorý by bol rád, keby nabudúce už v podaní Tatrana prišiel podstatne lepší výkon než tentoraz.

Lebo v derby zverenci trénera Ladislav Totkoviča veľa toho nepredviedli a akoby sa len zoznamovali so súťažou a prostredím.

Lenže na to nie je čas, lebo stratené body sa raz-dva môžu nahromadiť a spôsobiť vážnejšie starosti. Veď predsa zimná príprava dopadla dobre, a tak sa čakalo, že v prvom tohtoročnom súťažnom zápase sa to premietne do podstatne kvalitnejšej hry.

„Verím, že akonáhle sa už viac zohráme a začne klapať súhra, lepšie výsledky nenechajú na seba dlho čakať a potiahneme to na vyššie priečky.“

Taký je optimistický názor futbalistu, ktorý bol predtým počas zimnej pauzy nielen dva razy chorý, ale mal i problémy s palcom na nohe, z čoho sa vykľuli aj nejaké resty, ale za pochodu by ich raz-dva chcel dobehnúť.