Prešovský župan Peter Chudík (Smer) včera zvolal poradu riaditeľov stredných škôl v kraji. Hovorili o situácii vo financovaní po tom, čo sa v januári 2013 uplatnilo nové pravidlo. Podľa nariadenia vlády majú školy disponovať 100-percentným normatívom na mzdy a 80-percentným na tovary a služby. Časť z nich sa tak dostane do existenčných problémov. V Prešovskom kraji pôjde o 24 škôl, ktorým pri týchto pravidlách hrozia problémy až zánik.
PREŠOV. Riaditelia 83 škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja (PSK) zároveň pripravili deklaráciu, ktorú chce s odborármi a zástupcami rezortu školstva na budúci týždeň prerokovať župan Peter Chudík.
V zásade v nej nesúhlasia s tým, aby sa v prípade potreby peniaze mohli z kapitoly na mzdy presunúť aj na tovary a služby len so súhlasom odborárov.
Tvrdia, že ak za školu nesú zodpovednosť, mali by mať aj právo rozhodovania. Tiež žiadajú, aby sa normatívy pre školy vrátili späť zriaďovateľovi, ktorý ich rozdelí školám podľa potreby. S tým totiž po januárovom rokovaní rezort školstva súhlasil, ale odborári nie.
Kraj je v pluse, ale 24 škôl má problém
Podľa predsedu PSK Petra Chudíka majú školy v kraji dosť peňazí, ale aby boli funkčné, musia prijať niekoľko krátkodobých aj dlhodobých opatrení.
„Pri tomto systéme bude mať 24 škôl problém. Celkovo sme v pluse 2,2 milióna eur a to aj s 5-percentným navýšením platov, ale niektoré školy budú vykazovať dlhy na tovaroch a službách. Môže sa stať, že učitelia síce budú mať vyššie platy, ale nebudú mať kde učiť,“ konštatoval Chudík.
Najkritickejšia situácia je napríklad na gymnáziu v Levoči. Hrozí, že v septembri zanikne. Na gymnáziu v Giraltovciach (okr. Svidník) im zase chýbajú peniaze na mzdy, ale na tovary a služby majú viac. Jednoducho, nastal chaos.
Budú mať platy, ale odpoja ich od energií
Situácia však nie je ideálna ani v takých školách, kde sú celkovo v plusových číslach. Župan to vysvetlil na príklade Strednej zdravotníckej školy v Prešove.
„Na mzdy a odvody má o 295-tisíc eur viac, ale na tovary a služby jej bude chýbať 152-tisíc eur. Na mzdy pritom potrebujú len 44-tisíc, takže majú akoby naviac na štyri mesačné platy pre všetkých zamestnancov, ale na druhej strane nebudú vedieť pokryť energie a iné služby. Takých škôl máme dosť veľa,“ konkretizoval fakty.
„Ak odborári nezmenia názor, musia rátať s tým, že niektoré školy nebudú funkčné a zaniknú,“ dodal Chudík.
Väčšina riaditeľov robí opatrenia
Nerovnováha nastala na mnohých školách, ale aj tam, kde sú na tom teraz finančne dobre, museli riaditelia smerovanie školy nastaviť. Vedia, že musia hospodáriť premyslene a vytvárať si aj rezervu. Aj preto odmietajú zásahy odborárov do manažovania škôl.
„Len pre tento rok som prijal 24 opatrení, ktoré sa týkali personálu, znižoval som úväzky učiteľom, nadčasy, museli sme aj prepúšťať, hoci máme 530 žiakov v 19 triedach. Ak aj budeme mať peniaze naviac, budú musieť ísť na modernizáciu školy a zlepšenie kvality vyučovania. Minimálne z 50 percent zdrojov plánujeme vytvárať rezervu, lebo nikto z nás nevie, čo bude v septembri, keď začneme nový školský rok,“ povedal riaditeľ Strednej odbornej školy podnikania v Prešove Stanislav Kuchta.
Mimochodom, na tejto škole vraj učitelia zarábajú 750 eur mesačne.
Ďalšou elitnou školou, ktorá je na tom s peniazmi veľmi dobre je Gymnázium J. A. Raymana (GJAR) v Prešove, ale ani riaditeľ Miroslav Krajňák neočakáva, že si vystačia len so štátnymi zdrojmi.
„Spolupracujeme s rodičmi, sponzormi a uchádzame sa o projekty, aby sme zabezpečili kvalitu aj rozvoj školy a aby študenti mali o nás záujem aj naďalej,“ dodal riaditeľ GJAR.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
