Čo ich však trápi aj naďalej, je nevyťažená soľanka. Tá podľa miestnych ohrozuje domy. Občas vytryskne spod zeme a ľudia majú v studniach slanú vodu.

PREŠOV. Starí Solivarčania sú presvedčení, že nevyťažená soľanka môže byť časovanou bombou. Tvrdia, že občas samovoľne vyviera zo zeme a pod solivarskými domami je jej vraj ešte veľa.

Pripomínajú situáciu spred troch rokov, keď dal Obvodný banský úrad (OBÚ) v Košiciach pokyn na zasypanie šachty pri Gápli do hĺbky 155 metrov.

Vtedy bol zaznamenaný aj pohyb pôdy. Nikto však s istotou nevie povedať, či toto opatrenie ďalšie pretekanie soľanky zastavilo.

Riaditeľ Slovenského technického múzea Eugen Labanič potvrdil, že odborníci raz za tri mesiace robia v teréne merania konfigurácie terénu, či nie je v pohybe. Za posledný rok sa vraj nič nezmenilo.

V lokalite je 157 vrtov

Podľa domácich je tam asi 157 vrtov a desiatky malých ložísk soli. Juraj Adamčík nám povedal, že ľudia v studniach občas mávajú slanú vodu, a to preto, že spod zeme preteká soľanka.

„Asi pred rokom nás niektorí obyvatelia informovali, že v časti Soľná Baňa smerom na Ruskú Novú Ves vytryskla slaná voda. Ukazuje sa, že tlaky pod zemou sú stále nebezpečné,“ povedal nám poslanec za túto mestskú časť Peter Krajňák (Most-Híd).

Podľa neho by bolo ideálnym riešením vytvoriť soľné jazero a dostať soľanku na povrch. Taký zámer už mesto malo, ale zatiaľ ostalo len pri víziách.

Prítomnosť soľanky pod povrchom zeme nám potvrdil aj banský inžinier Peter Kotuľák z Prešova, ktorý lokalitu dobre pozná.

„Nie je to katastrofa, nikomu nejde o život, ale časom to bude ľuďom prekážať. V miestach, kde soľanka je a už sa dostáva na úroveň Soľného potoka, prenikne do pôdy a nebude tu rásť vegetácia,“ popísal situáciu Kotuľák.

Vandali rozkradli ventily z vrtov

Dôvodom na prenikanie soľanky na povrch je podľa predsedu OBÚ Ivana Krajníka aj fakt, že vandali postupne rozkradli mosadzné ventily z technológie na lúhovacom poli.

„Dobývací priestor ostal nestrážený a vydaný napospas osudu. Väčšina ventilov chýba, všetko je zdevastované, preto sme podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za poškodzovanie životného prostredia. Polícia po vyšetrovaní vec vyhodnotila ako priestupok. Situácia sa však stále zhoršuje,“ popísal aktuálny stav Krajník.

Zaujímalo nás, ako budú ďalej postupovať, respektíve čo ešte môžu urobiť, keďže následnícka spoločnosť, ktorá kúpila akciovú spoločnosť Solivary v konkurze, sa k lúhovaciemu poľu teraz nehlási.

„Neviem si s tým poradiť, preto pripravujeme rozhodnutie, ktoré doručíme štátnemu podniku Rudné bane v Banskej Bystrici a upozorníme ich, že sa k ťažobnému priestoru nikto nehlási. Ostalo napospas osudu a ak ho nikto nechce, treba ho kvôli bezpečnosti ľudí zlikvidovať,“ povedal o pripravovanom východisku Krajník.

Na banskom poli chcú ľudia stavať domy

Je tu však aj iný záujem. V posledných rokoch sa potomkovia starousadlíkov začali zaujímať o pozemky v blízkosti Tajovského a Čajkovského ulice. Za nimi je staré banské pole.

Pozemky sú síce vysporiadané len čiastočne, ale podľa našich informácií existujú záujemcovia, ktorí by si tam radi postavili domy.

„Som zásadne proti tomu, myslím si, že je to nebezpečné územie a malo by sa najprv odborne preskúmať, kým bude vydané nejaké stavebné povolenie. Pokiaľ viem, tak tam ešte stále platí zákaz výstavby,“ vysvetlil poslanec Krajňák.

O problém sa totiž zaujímal aj v súvislosti s aktualizáciou územného plánu mesta.

„Stavať na vyluhovanej lokalite neprichádza do úvahy. Hrozí, že sa zem prepadne. Uzávera sa nemôže zrušiť,“ konštatoval predseda OBÚ Ivan Krajník.

Fakty

Sklad soli v objekte Solivarov začnú rekonštruovať na jar

Rekonštrukčné práce na národnej kultúrnej pamiatke Solivar by sa mali začať v marci, resp. apríli tohto roku. Agentúre SITA to potvrdil hovorca ministerstva kultúry Jozef Bednár. Podľa jeho vyjadrenia, rekonštrukcia je financovaná z eurofondov.

PREŠOV. Náklady na obnovu skladu soli „boli vysúťažené v sume necelých 2,4 milióna eur (s DPH). Kto bude práce vykonávať, nechcel zatiaľ prezradiť. Vo svojom písomnom stanovisku uviedol, že zhotoviteľ stavebných prác je už tiež známy, „ale jeho meno budeme komunikovať až po ukončení verejného obstarávania, t.j. po podpise zmluvy,“ doplnil Bednár.

Na rekonštrukciu historického objektu zo 17. storočia, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí pod Slovenské technické múzeum v Košiciach, sa čaká už vyše dva roky. V jeseni 2010 práce zabrzdila kontrola na ministerstve kultúry, ktorá súvisela s projektom a výberovým konaním na dodávateľa prác.

Počíta sa s ubytovacími kapacitami

Dominanta historických Solivarov - sklad soli, vyhorel v roku 1986. Pri požiari skladu zhorela vzácna svorníková drevená konštrukcia krovu a celá budova je dnes v schátralom stave. Rekonštrukcia bola rozvrhnutá na dva roky. Projekt má za cieľ záchranu a obnovu objektu, v ktorom sa vytvoria vhodné priestory pre múzejnú činnosť a kultúrno-spoločenské podujatia. Počíta sa tu aj s kongresovou sálou a ubytovacími kapacitami.

Budovy starého Solivaru tvoria unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky. Patrí k nim šachta Leopold, četerne (rezervoáre soľanky), huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka.

Časť pozemkov v okolí komplexu historických budov patrí mestu Prešov, ktoré má záujem využívať soľanku na vytvorenie soľných kúpeľov, prípadne soľné jazero, čím by sa vytvorila oddychovo-relaxačná zóna pre obyvateľov mesta i návštevníkov múzea.

sita

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári