Pred osemnástimi rokmi prvýkrát naživo koncertovala nová skupina Chiki liki tu-a. Bolo to v „prešovskej Lucerne“, v historickej sále PKO - Čierny orol. Na rovnakom mieste teraz chystá táto kapela koncert s poradovým číslom tisíc.

PREŠOV. Skupina Chiki liki tu-a, v zostave so všetkými niekdajšími i súčasnými členmi, sa predstaví domácim fanúšikom na tisícom koncerte.

Uskutoční sa v sále PKO Čierny orol 27. marca. Na koncerte odznejú aj raritné piesne, ktoré kapela už roky nemá vo svojom play-liste.

Spolu s lídrom Chiki liki tu-a Martinom Višňovským sme sa trošku pohrabali v histórii kapely.

Prvý koncert sa preukázateľne konal 22. marca 1995 na Rockovej lige v PKO. Zostavu vtedy tvorili Martin „Višňo“ Višňovský (basgitara, spev), Marián „Maňas“ Ivan (gitara, vokály) a Peter „Pipo“ Šima (bicie) a nemali ešte typické kostýmy. Na jednu pieseň si Višňo dal ušianku, klaunovský nos a smetiarsky odev.

Za svoj skutočný štart dokonca roky považovali až koncert z decembra 1995, tiež v PKO, kde predskakovali skupine Mňága a Žďorp.

„Mali sme hotových asi osem vecí, to bola vlastne nultá platňa. Hneď na to sme sa rozpadli. A znovu sme sa dali dokopy koncom roka, už aj v nových kostýmoch,“ objasňuje začiatky Višňo, ktorý ako jediný absolvoval všetky koncerty tejto skupiny. Zostava sa totiž menila.

Štatistiku kapely viedol jej líder, no našli by sa aj vystúpenia, ktoré v nej nie sú zahrnuté.

„Na 98 a pol percenta je to presné, i keď nehovorím, že tam nemôže byť jemná odchýlka. Aj tak je chvályhodné, že som to tie roky zapisoval a mohli sme to zrátať,“ pripúšťa Martin.

Doposiaľ verejne nepublikovaná raritná videonahrávka, ktorá pochádza z úplne prvého koncertu skupiny Chiki liki tu-a 22. marca 1995. Koncert sa konal v historickej sále Parku kultúry a oddychu - Čierny orol v Prešove na jednom z kôl Rockovej ligy, ktoré Chiki liki tu-a uzatvárali. Pieseň z nahrávky sa volá Hanba a patrí k „nultému“ repertoáru skupiny, ktorú neskôr charakterizovali aj svojské kostýmy. Tie používa dodnes. Od zachyteného vystúpenia pretieklo v Toryse veľa vody a skupina sa dožíva tisíceho koncertu.

Bola aj vojna s Táslerom

Netušili sme, že budeme známejší než Ali Ibn Rachid, a že sa to dá prevaliť. Keď sme začínali, boli sme vlastne retro niečoho, čo už desať rokov nefungovalo. Už nehrali Bez ladu a skladu, Ali Ibn Rachid, sláva týchto undergroudnových kapiel pominula. Nemali sme teda zázemie. No a tak sa nedopatrením stalo to, že v Prešove vznikla pôvodná populárna hudba. Etablovali sa Táslerovci a vzápätí na to my, ale úplne iným smerom. Vojna pokračovala,“ spomína s úsmevom na počiatky M. Višňovský.

I.M.T. Smile a Chiki liki tu-a na sebe svojho času nenechali nitku suchú.

Už dávno to však neplatí, oba tábory si našli pevné miesto na slovenskej scéne, rešpektujú sa a dokonca spolupracujú.

Odchody kľúčových členov

Najväčšími míľnikmi v histórii skupiny neboli ani vystúpenia na veľkých festivaloch, rádiový úspech, koncerty v zahraničí, či vydané albumy, ale personálne zmeny.

„Prvý zlom nastal, keď Maňas odišiel z rozbehnutej kapely na rok do Ameriky. Malý brat (Tomáš Višňovský - pozn. red.) mi vtedy povedal, že jediný človek, kto to zahrá, je Ľubo Petruška. Spočiatku som mal obavy, nebral som ho ako partnera, s ktorým vydržím tak dlho, lebo on vtedy hral v každej kapele, a v každej hral dva týždne.“

Maňas sa potom vrátil, ale po krátkom období dvoch gitaristov zotrval len Ľubo.

Zásadný zlom nastal, keď odišiel charizmatický trombonista Tomáš „Maco“ Paľo, ktorý s kapelou nahral prvé tri albumy.

„Odišiel z doteraz neobjasnených príčin. Dodnes existujú len domnienky. Veď vtedy sa nám obrovsky darilo, nikto to nechápal.“

Foto: SITA

Úspech a stagnácia

Široká verejnosť začala vnímať Chiki liki tu-a po megaúspechu Petruškovej „priblblej“ pesničky Laska moja de si.

„My sme to tak vážne nebrali, v tom čase sme už hrali osem rokov, mali za sebou stovky koncertov a vlastných fanúšikov. No niektorí ľudia fakt mali pocit, že objavili novú skupinu,“ opisuje Višňo.

Faktom ostáva, že v tom čase (2003) vyšiel najúspešnejší album Choďte sa hrať pred vlastný vchod s množstvom hitoviek (Monte Carlo, Poďme všetci, Ďakujem...).

Z kapely sa porúčal Maco, v roku 2005 vychádza štvrtý album Dvojkilometrový jeleň a odvtedy sa diskografia nerozšírila.

Chiki liki tu-a síce hojne koncertovali, ale začalo sa hovoriť o stagnácii.

„Naša spoločnosť je kvantitatívna, ale pre nás nemalo zmysel nahrávať veci iba preto, že sme dlho nič nevydali. A áno, prišli roky, keď sme sa prvý raz v živote dostali do situácií, že treba platiť inkaso, lebo dovtedy sme boli presvedčení, že rockenroll bude do smrti fungovať ako na strednej škole. Roky prešli, všetko sa vracia do normálu. Túto ťažkú etapu máme za sebou.“

Archívna fotka ešte v štvorčlennej zostave. Vľavo Martin Višňovský, hore Tomáš Višňovský, dolu Ľubo Petruška a vpravo Tomáš Paľo. Foto: frenky.sk

História sa písala v PKO

Páchateľ sa vracia na miesto činu. Chiki liki tu-a hrali na stovkách miest, na veľkých festivaloch, v 15 krajinách, ale PKO je PKO.

Tam mali prvé koncerty, prvý vypredaný koncert, i z dnešného pohľadu úsmevný dištanc. Naposledy tam odohrali celý koncert v roku 2000.

„Tisíci koncert je pre kapelu ako maturita. Nevieme, ako to dopadne, ale ten priestor sme si vybrali práve preto, že sme tu pozažívali tie hlavné veci,“ hovorí Martin, ktorému utkveli v pamäti i ďalšie z tisícky koncertov.

Pamätné vystúpenia na Pohode (najviac z roku 2005), festivaly na Starej Dúbrave, prešovskej „Marakani“ či vo Véčku, koncert na Pipovej svadbe, premiéra v Budapešti, úspešné vystúpenia vo Francúzsku, Nemecku, či v Macedónsku, ktoré bolo pre našu kapelu exotikou: „Každý mal v hoteli vlastnú izbu a vlastnú slúžku, ktorá si pamätala, ako obsluhovala Jakeša či Štrougala.“

Podľa Višňa nenaplnili svoje všetky ciele. Majú prejdených stále málo krajín, naplánovali si ich dokopy 43. Nestali sa ani maturitnou otázkou.

Tretí cieľ, zahrať si s piatimi kapelami (Bez ladu a skladu, Pražský výběr, Laura a její tygři, Mňága a Žďorp a Vidiek), niekoľkonásobne prekročili.

„Čiže sme vlastne v tretine. Splnili sme plán na 33 percent,“ dodal Martin Višňovský.

Zatiaľ posledný oficiálny klip kapely - Letáky

Výroky a šplechy z produkcie Chiki liki

Kapela sa preslávila aj svojimi vážno-nevážnymi výrokmi pre médiá. Ponúkame výber z nich.

"Je to proste riadna psychiatria. Mali sme jeden text, kde bolo, že nebezpečie uniká s peroxidom vodíka. Okolo toho sme sa nejako zmotali. No a to budeš musel vlasy na blond prefarbil, tak takýto dialekt sa odkiaľsi zobral aj v našom meste... A to, že si musí niekto prefarbiť vlasy na blond má taký význam, ktorý presne charakterizuje skupinu Nocadeň, skupinu Nuda a ďalšie. Že jediná šanca, keď chceš preraziť na Slovensku je tá, že musíš prísť na Tomášikovú ulicu ku Ivovi (vtedajšie bydlisko Táslerovcov v Prešove - pozn. red.) , zaklopeš mu na dvere a povieš: "Urobím čokoľvek." A on povie: "Budeš musel vlasy na blond prefarbil." A vtedy ti to pôjde. Síce budeš musel vlasy na blond prefarbil, ale na druhej strane, popularita bude nenormálna."

Višňo o názve Budeš musel vlasy na blond prefarbil (2000)

"Nechcem hovoriť, že my sme nejakí bomboví, najlepší na svete, ale tento rok sa nám podarilo čosi neuveriteľné. Z úplne obyčajnej skupiny - možno naším fanatizmom a tým, že nás to baví a čo sa stane, keď urobíme koncert - sa stalo to, že naozaj chodíme hrať koncerty, dokonca registrujeme, že to pomaličky rástlo a ľudia si to naozaj osvojili. Perfektné. Nevravím, že teraz je koniec. Iba to, že keď sa obzriem rok naspäť, tak je to čosi neuveriteľné a dva roky naspäť, tak to už je neskutočná priepasť. Na druhej strane som stále na seba nasratý, lebo ešte môžeme ísť ďaleko a všelijako, ale je tu milión takých vecí, ktoré s muzikou priamo nesúvisia, ale pritom s ňou majú veľa spoločného."

Višňo o Szigete a ďalších koncertoch (2002)

„V každom prípade nejaký žiak už nemôže frajerovať, že je jediný v triede, ktorý nás pozná, lebo teraz nás má možnosť počuť a vidieť hocikto.“

Petruška o sláve (2004)

„Tým, že odišiel Maco je dosť logické, že v tej nahrávke nie je až toľko 'trubirohov'. Sú tam však aj pesničky, kde dychy sú. Nič také závažné sa v našej hudbe nezmenilo, je to rokenrol, akurát je trošku priškvarený o parochňu. Inak je to furt toto isté.“

Višňo o Dvojkilometrovom jeleňovi (2005)

„Ja som kričal - preto to bolo cítiť. Zvyšní chlapci tie kapely síce poznali, nikdy k nim ale nemali vzťah. Ja som vzťah mal, spev bol tak daný, vychádzalo to z novej vlny a boli sme mladí chlapci, takže sme si nedávali servítku pred ústa. Z toho to vyšlo. Samozrejme, nič porovnateľné tu nie je. Takže sme mali dobrú úlohu, keďže nás prirovnávali k tým najlepším. Furt sa smejem, keď sa ma niekto pýta, ako sa nám hrá - ukážem na tých dvoch, no ako sa dá hrať, keď jeden je AC/DC a druhý Kiss.“

Višňo o vzoroch (2010)

Titulky z článkov o kapele v médiách

Objav prešovského rocku sa volá Chiki liki tu-a - (Korzo, 1997)

Veselí síce sme, ale naše texty sú o tom, ako to tu funguje - (Život, 2004)

Bizarní nadšenci (nielen) hudobného humoru - (kniha Slovenské hudobné alternatívy, 2006)

frk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári