Terén urobil v súboji Prešova so Žilinou svoje

Sportnet|11. mar 2013 o 00:00

Prešovčania i nestrelili ani gól a úradujúci majster znovu nedokázal Tatran poraziť v jeho prostredí.

Veľa radosti si domáci fanúšik neužil. Skôr škodoradosti z toho, že hostia pozahadzovali aj nemožné. Duel tímov, ktoré svorne v úvodnom jarnom kole prehrali, nemohol namaškrtiť, iba viac rozladiť. Prešovčania i teraz nestrelili ani gól a úradujúci majster znovu nedokázal Tatran poraziť v jeho prostredí. Takže obaja sú naďalej bez prvej tohtoročnej výhry a majú na rozmýšľanie poruke o dôvod viac, prečo je to tak.

PREŠOV. Najviac sa medzi aktérmi po zápase hovorilo o teréne.

Domáci ho spomínali preto, lebo nekvalitu povrchu považovali za hlavný „vyciciavač“ energie, hostia argumentovali zase tým, že pokiaľ by sa hralo na „klasickom“ trávniku, tak by nemali problém zužitkovať tutovky.

Jedno i druhé je určite pravda, ale corgoňligový futbalista by mal byť predsa len odolnejší a nemusel by až tak skloniť hlavu pred prekážkou, ktorá sa dala čakať a nie je v našich zemepisných šírkach taká ojedinelá.

Isté je, že lepšie sa pohybovali na mäkkom podklade Žilinčania, bojovnejší boli zase hostitelia. Na to, aby fanúšik videl zápas, ktorý by pohladil oči, to ale bolo málo.

Prvý polčas bol skôr o dumaní hráčov, ktorí rozmýšľali ako hrať. Či naplno alebo skôr úsporne, aby vydržali sily.

„Až neskôr sa to rozbehlo, hoci technický futbal hracia plocha neumožňovala. Každú minútu bola horšia a horšia. Hrať po zemi, kombinovať, skúšať nacvičené akcie - to bolo náročné. Preto sa každý spoliehal na nasadenie, osobné súboje, zbieranie odrazených lôpt,“ podotkol brankár zeleno–bielych Jakub Diviš.

Podľa neho to bolo ako na hojdačke, chvíľu ťahali pílku hostitelia, potom zase hostia. S blížiacim sa záverom ale jednoznačne exceloval tím MŠK.

Prešovčanom rapídne ubudlo z rezervoára kondície. „Spoluhráči sa dostali pod tlak, pribudli šance súpera, ktorý potvrdil svoju kvalitu. Lenže za takýchto podmienok musí byť každý divák sklamaný z futbalu, na to sa jednoducho nedá pozerať.“

Brankár kontra súper

Práve ochranca prešovskej svätyne bol mužom zápasu. Pochytal toho neúrekom, ale niekedy to bolo skôr o tom, že hostia sa naplno nekoncentrovali na blatistom podklade a nezvolili primeranejší spôsob zakončenia.

Inak ale neraz celok spod Dubňa vyškolil domácu obranu pohotovými prihrávkami a zabiehaním poza chrbát.

„Niečo tam prepadlo, hoci si nemyslím, že bolo toho až tak veľa. Trafili ma však v strede brány. Nazdávam sa, že keby bolo ihrisko o čosi rovnejšie, tak by – a nielen oni, ale každý corgoňligista – mierili k žrdi. Avšak za týchto podmienok bolo ťažké vôbec trafiť bránu, ale i odkopnúť od nej.“

Brankár Tatrana, ktorý predtým v Košiciach v derby chýbal, mal najväčšiu zásluhu na tom, že lopta ani raz neskončila za jeho chrbtom. Miestami to ale bol naozaj súboj Diviša so Žilinou.

„Jej hráči boli šikovní, dostávali sa do možností v nefutbalových podmienkach.“

Ukázalo sa však, že spôsob boja, ktorý zvolil Prešov od začiatku, keď sa snažil narúšať zárodky akcií, hráčov až príliš vyčerpal.

„V druhej časti druhého polčasu bolo vidno, že chlapci už veľa síl nemajú v talóne. Išli za hranicou svojho maxima, žmýkali posledné percentá. Niektorí diváci pískali, možno sa im to nepáčilo, ale myslím si, že nikto nezlyhal. Treba dať klobúk dolu pred každým,“ dokončil svoje hodnotenie Jakub Diviš.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Sportnet na východe»Terén urobil v súboji Prešova so Žilinou svoje