Pre nízky plat musia mať aj ďalšiu prácu. Menšie obce trápi často nedostatok financií i na zabezpečovanie bežných potrieb. Jedným z diskutovaných riešení je zlučovanie obcí.
DLHOŇA, VAPENÍK, REGETOVKA. Obec Dlhoňa v okrese Svidník má 70 obyvateľov. Miestneho starostu zastihnú obyvatelia na úrade počas úradných hodín, telefonicky, aj na jeho domácej adrese.
„Problém vidím vo financiách. Je tu málo domov i obyvateľov. Príjmy obce sú nízke. Starostovia malých obcí nie sú zaplatení štandardne na osem hodín. Tiež mám dve zamestnania. Keď sa vrátim z práce, čaká ma ešte vybavovanie obecných vecí,“ priblížil starosta Jaroslav Sadiv (Smer).
Obec ročne hospodári s rozpočtom zhruba 9-tisíc eur. Väčšina peňazí ide na vývoz odpadu a na pokrytie nákladov za spoločnú úradovňu.
V diskutovanej otázke zlučovania obcí by podľa Sadiva mal rozhodnúť štát.
„Mohlo by to byť riešenie. Neviem, ako by sa to osvedčilo, záležalo by aj na občanoch. Ak by to bolo nariadenie vlády, museli by sme ho rešpektovať,“ reagoval Sadiv.
Vo Vápeníku má starostka plat 40 eur mesačne
Starostku neďalekého Vápeníka obyvatelia v obci zastihnú permanentne. V súčasnosti je nezamestnaná a úraduje zväčša doma.
„Na úrade je zima a zároveň nemám toľko agendy, aby som tam musela byť stále. V prípade potreby ma občania vyhľadajú. Administratívnu prácu vykonáva spoločná úradovňa vo Svidníku,“ povedala Edita Harvišová (Smer).
Obec má 40 obyvateľov. Ročne hospodári so sumou zhruba 6-tisíc eur. Od obecného úradu starostka dostáva plat 40 eur mesačne.
Malým obciam by podľa Harvišovej poskytlo väčšiu šancu zlučovanie.
„Bolo by potrebné, pretože malé obce ani nemôžu žiadať o väčšie financie, ani nemajú svoje prostriedky na spolufinancovanie užitočných projektov. Malé obce by sa mohli spojiť pod jednu väčšiu, ako je napríklad Svidnička,“ dodala Harvišová.
Starosta: Financie zlúčenie negarantuje
Regetovka v Bardejovskom okrese má 30 obyvateľov. Obec patrí pod spoločnú úradovňu Sveržov, ktorá zabezpečuje ekonomickú správu, administratívu či funkciu stavebného úradu aj pre ďalších 82 obcí okresu.
Starosta Štefan Malec (SNS) je zamestnaný na čiastočný úväzok a viesť malú obec nepovažuje za vhodnú zárobkovú činnosť.
Regetovka ročne hospodári s rozpočtom zhruba 3,2-tisíca eur. Obyvatelia ho zastihnú počas úradných hodín i na telefóne.
Zlučovanie obcí starosta Regetovky nepovažuje za vhodný nástroj, ktorý by pomohol riešiť ich lokálne problémy.
„Nemyslím si, že takto by sa dali veci do pohybu. Stále je košeľa bližšia ako kabát. Ak by sme patrili napríklad pod väčšiu obec Zborov, pochybujem, že by sa financie prerozdelili tak, aby vyšlo aj na Regetovku,“ podotokol.
Ak by sa podľa Maleca našiel lepší a kontrolovaný systém prerozdelenia prostriedkov, vedel by sa so zmenou stotožniť. Financovanie spoločných projektov z Únie vidí hlavne v spolupráci obcí v mikroregiónoch.
Spájanie len so súhlasom zdola
Terajšie pravidlá pre zlučovanie obcí sú postavené na princípe dobrovoľnosti a súhlase obyvateľov v miestnom referende. Štát môže podľa rezortu vnútra zasahovať do činnosti obce len spôsobom, ktorý povoľuje zákon.
„V súčasnosti žiadny zákon neustanovuje, že by vláda alebo ministerstvo vnútra mohli obciam dávať direktívne pokyny na zlučovanie. V zmysle platných právnych predpisov je ponechané na dobrovoľné zváženie obcí, či majú záujem sa zlučovať. Samozrejmosťou je rešpektovanie vôle obyvateľov,“ uviedla Dana Pohlodová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Ministerstvo podľa Pohlodovej v poslednom období neeviduje žiadne žiadosti obcí na Slovensku o ich zlúčenie.
Vlani na našom území k žiadnemu zlúčeniu obcí nedošlo.
ZMOS očakáva výsledky auditu
Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) podľa hovorkyne Martiny Bujňákovej problémy malých obcí registruje.
Riešenie podľa nej bude zrejmé po vykonaní auditu kompetencií a financovania štátnej správy a samosprávy, ktorý prebieha pod vedením rezortu vnútra.
„Do konca tohto roku má priniesť nielen analýzu súčasného stavu kompetencií podľa jednotlivých úrovní, ale má aj zosúladiť ich financovanie s rozsahom vykonávaných pôsobností. Očakávame, že prinesie pozitívne riešenia aj pre malé obce,“ dodala Bujňáková.
Stanovisko
ZOMOS chce väčšiu verejnú diskusiu
Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS) chce verejnú diskusiu o reforme samosprávy aj o možnostiach municipalizácie (zlučovania obcí), o jej výhodách i úskaliach. „Žiadna vláda napriek množstvu vypracovaných materiálov nezačala verejnú diskusiu s občanmi tak, aby sa začali vysvetľovať možné spôsoby, jej výhody aj úskalia,“ hovorí predseda ZOMOS Vladimír Špánik.
Problémom aktuálneho stavu je podľa Špánika nutnosť kladného výsledku referenda vo všetkých dotknutých obciach. Združenie miest a obcí Slovenska by podľa ZOMOS-u malo metodicky vplývať na starostov, aby sa v tejto veci vo vlastnom záujme angažovali.
Bez dôkladnej vysvetľovacej kampane k zlučovaniu obcí je podľa neho možné obce zlučovať v zmysle súčasných zákonov len teoreticky.
„Obyvatelia dotknutých obcí, ktoré by sa mohli spojiť na základe súčasnej legislatívy, by mali pochopiť, že nikto im tabuľu s názvom obce nevezme a stále si zachovajú svoju históriu aj identitu,“ dodal Špánik.
iv
Zistili sme
Zlučovanie obcí len dobrovoľne
Súčasná legislatíva umožňuje spájanie obcí. Podmienené je súhlasom obyvateľov zlučovaných obcí.
Zlučovanie obcí upravuje zákon o obecnom zriadení č. 369/1990. Ten ustanovuje, že obec zlučuje vláda nariadením, rozhodnúť o tom možno iba so súhlasom obce a na základe stanoviska obvodného úradu v sídle kraja.
Žiadosť o zlúčenie sa podáva na príslušný obvodný úrad v sídle kraja.
Žiadosti o zlúčenie obcí musí predchádzať platné miestne referendum v zlučovaných obciach.
Zlúčiť obce možno len s účinnosťou ku dňu konania všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí.
zdroj: zbierka zákonov, iv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
