Duchovne je späté s rehoľníkmi, ktorí tu v minulosti pôsobili. Historický areál sa má premeniť na zónu oddychu.
BARDEJOV. Pre mnohých Bardejovčanov ukrytý priestor františkánskeho kláštora má v tomto roku otvoriť svoje brány. Ľudia z občianskeho združenia Náš Bardejov chcú priestor upraviť, skultúrniť, zachovať a dať mu novú, dôstojnú podobu.
„Celý areál je vo vlastníctve Rehole menších bratov františkánov, bolo nad ich sily ho spravovať či zveľaďovať. Ponúkli sme im spoluprácu a areál sme dostali do dlhodobého prenájmu na 35 rokov,“ priblížil Martin Šmilňák z občianskeho združenia Náš Bardejov.
Súčasťou polhektárového areálu je historické opevnenie, hradná priekopa, bašta i budova kláštora.
Všetky objekty sú zapísané na zozname národných kultúrnych pamiatok, sú súčasťou svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zapísaného v UNESCO. Aktivisti ich chcú zachovať v spolupráci s pamiatkarmi.
„Chceme priznať to, čo je historické a spolupracovať pri jeho obnove s prešovským krajským pamiatkovým úradom. Nemali by tu však ostať len múry a kamene. Areálu chceme dať jeho dušu a život. Slúžiť by tak mohol širokej verejnosti,“ povedal M. Šmilňák.
Z hradobnej priekopy oddychová zóna
Po podpise nájomnej zmluvy vlani v jeseni celý areál za pomoci dobrovoľníkov vyčistili. Pod dohľadom pamiatkarov aktivisti vypracovali štúdiu budúceho parku v hradobnej vodnej priekope. Verejnosť by do novej oddychovej zóny v centre Bardejova mohla zavítať v tomto roku.
„Ako Bardejovčan som areál poznal hlavne z vonku. Keď som sem prvýkrát vošiel v roku 2011, ostal som v úžase. Celá vodná priekopa by mohla slúžiť ako verejný park. Už na jar začneme s prácami. Malo by tu vyrásť nové detské ihrisko aj s prvkami pre telesne postihnutých,“ uviedol Peter Štalmach z OZ Náš Bardejov.
Pri obnove kláštorného parku chcú aktivisti využiť možnosti financovania z grantov a projektov, ktoré by podporili aj rekonštrukciu jeho pamiatok.
V tomto roku sa im podarilo uspieť v niekoľkých projektoch.
Plánom aktivistov je i obnova samotného františkánskeho kláštora.
„Veríme, že sa nám v novom programovom období 2014 až 2020 podarí získať európske prostriedky, prípadne prostriedky z nórskych grantov. Chceme, aby budova kláštora v budúcnosti slúžila sociálnemu účelu. Mohlo by ísť o detský domov, školu, domov pre seniorov, nápadov je viacero,“ dodal Štalmach.
Fakty
Kláštor využívali augustiniáni, neskôr františkáni
Vznik kláštora súvisí s rehoľou augustiniánov, ktorá žila a pôsobila v stredovekom Bardejove. „Augustiniáni prišli na pozvanie mesta Bardejov ešte v 14. storočí. Kedy presne, nevieme. To, že tu museli mať svoj kostol, dokazuje skutočnosť, že pápež Bonifác IX. udelil 17. 12. 1400 veriacim, ktorí navštívia augustiniánsky kostol, odpustky,“ priblížil historik Peter Harčar.
V roku 1528 obyvatelia mesta augustiniánov vyhnali a kláštor chátral. „V polovici 16. storočia zriadili v kláštore sýpku. Kostol sa v roku 1639 dostal do rúk slovenským evanjelikom.“
Od roku 1670 nariadením cisára Leopolda I. získala kláštor a kostol rehoľa františkánov OFM.
V období komunizmu prešiel do majetku štátu. V jeho priestoroch sídlil ústav pre mentálne postihnutú mládež.
Po revolúcii ho opäť vlastnia františkáni.
Kláštorný komplex je podľa Harčara pre Bardejov skvostom. Ide o dodnes ucelený areál kláštora s kostolom, ktorý odolal zubu času v zmysle nedotknutosti a nezastavanosti areálu. „Hoci dnes je Františkánsky kotol - Kostol sv. Jána Krstiteľa jedným z kostolov farnosti sv. Egídia a od samotného kláštora je oddelený, stačí odomknúť jediné dvere a opäť by sme mali komplex zokruhovaný a funkčný ako kedysi,“ dodal Harčár.
iv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
