Guba sa tešil na vystúpenie v Prešove

Už vtedy sa však vedelo, že v rámci dohovoru funkcionárov Tatrana a MŠK súvisiaceho s hosťovaním Zošáka na východe tento 21-ročný útočník odíde v zime na hosťovačku pod Dubeň. Celkom sa tomu potešil, lebo vedel, že sa v kariére posunie vyššie a zahrá si vo vyspelejšom kolektíve. V jednom z rozhovorov pre náš denník aj predostrel túžbu, že by v žilinskom drese zostal i dlhšie než pol roka.

PREŠOV. Vtedy ani netušil, že tento zámer sa mu splní ešte skôr ako sa domnieval.

Keď tesne pred začiatkom jarnej odvety Corgoň ligy prišli do zeleno–bieleho kádra Novák a Gergel práve z tímu obhajcu titulu, činovníci sa pri príležitosti tejto rošády dohovorili na tom, že Guba podpíše trojročný kontrakt v Žiline.

A tak už v uplynulom vzájomnom meraní síl humenský rodák nastúpil ako kmeňový hráč MŠK.

„Veľmi som sa tešil na tento zápas. Mal som ohromnú motiváciu, len škoda, že sme nad Tatranom nevyhrali,“ rozhovoril sa po stretnutí borec, ktorý sa veľmi pekne zvítal potľapkaním a úsmevom s bývalými spoluhráčmi a po zápase sa nezabudol s nimi aj rozlúčiť.

Veď predsa staré väzby trvajú a neradno zabúdať na kamarátov, hoci sú už na druhej strane barikády.

Dávid úprimne povedal, že remíza sa rovnala vlastne prehre, keďže hostia boli lepším tímom.

„Aj domáci mali síce nejaké brejky, hlavne Jani Novák, ale viac vyložených šancí bolo na našich kopačkách. A či by mi fanúšikovia Tatrana odpustili, keby som dal gól? Nuž, neviem, aj tak na mňa niektorí pokrikovali, ale tak to vo futbale chodí. Určite som chcel rozvlniť sieť v prešovskej bráne, ale nevyšlo mi to.“

V druhom polčase bol striedaný, mal toho iste dosť na náročnom teréne, keď sa i zviditeľnil nejakými peknými individuálnymi akciami.

Niektorí priaznivci mu zatlieskali, však patrí sa uznať tiež kvalitu súpera.

„Ešte v piatok večer som si myslel, že to budem nejako extra prežívať, nie každý deň sa predsa vyskytne podobná situácia. Lenže akonáhle sa začal zápas, nemyslel som na to. Okrem toho dali mi pocítiť, že nie som už domáci.“

Niektoré zákroky brániacich hostiteľov aj boleli, odniesol si nejaké modriny, šrámy. Avšak v zápale boja sa nikto nepozerá, či ide o niekdajšieho spoluhráča alebo o niekoho iného.

Pravda je i taká, že po tom, čo hostia prestriedali svoje rady, ich hra ožila a boli aktívnejší.

„Možno som im to kazil,“ pousmial sa a zavtipkoval si na svoj účet Guba a dodal: „Každá výmena má pomôcť k zlepšeniu hry. Nikto sa neurazí, ak ide predčasne dolu a nahradí ho iný hráč. Sme predsa jeden tím a nezáleží na tom, kto skóruje.“

Už by si rád otvoril strelecký účet

Žilinčanom to ale na východe už tradične nejde celkom podľa predpokladov. „Neviem, čím to je, už sme chceli túto kliatbu zlomiť, ale chýbal zase kúštiček,“ poznamenal mladý hrotový futbalista, ktorý sa po príchode do nového celku stal najlepším strelcom v zimnej príprave.

Jeho sebavedomie stúplo a mienil dokázať, že patrí do takého kvalitného kolektívu. Našťastie pre Šarišanov si strelky dobre nevyšteloval. A nielen on.

„Len škoda, že mi to tam zatiaľ nepadá v lige. Čo najskôr by som si rád otvoril corgoňligový účet v žilinských farbách. Pokiaľ budú lepšie trávniky, tak azda to už nabudúce vyjde. Teraz bolo ihrisko katastrofálne, hoci pre oboch rovnaké. Domnievam sa však, že pokiaľ by hracia plocha spĺňala obvyklý štandard, lepšie by sme sa v koncovke uplatnili. Dva-tri góly by nebolo problémom dať.“

Guba bez okolkov podotkol, že zimná príprava pred dvoma rokmi bola tvrdšia v Tatrane, než v Žiline. Tam je preferovaný iný futbalový štýl s loptou, čo je lepšie pre samotného hráča.

„Behať bez lopty je náročnejšie na psychiku. Skôr sa orientujeme na kombinačné prvky, čo mi sedí,“ dodal Dávid Guba, ktorý si pochvaľoval, ako ho prijali žilinskí diváci aj spoluhráči.

„Práve preto by som sa chcel odvďačiť fanúšikom i kolektívu tým najdôležitejším pre útočníka – gólovými zásahmi.“