Veľkonočné trojdnie, i keď s počasím ako na Vianoce, malo pre mnohých veriacich skôr duchovný rozmer viažuci sa k obeti a nádeji.
BARDEJOV. Krížovú cestu na Veľký piatok zorganizovali bardejovskí saleziáni už po siedmykrát. Procesia so štrnástimi zastaveniami začínala pri materskej škole a skončila pri Farskom kostole Svätej rodiny. Veľa miestnych sa tradície zúčastňuje pravidelne.
„Prišli sme si vypýtať pokoj a zdravie v rodine, chodíme tu každý rok. Mám chorého brata, ktorý sa vrátil z nemocnice, takže to nás motivuje. Sviatky máme tradičné a prežívame ich spolu i duchovne,“ povedala Bardejovčanka Irena.
Beáta Cundrová predstavovala v sprievode plačúcu ženu. Na krížovú cestu chodí pravidelne kvôli spomienke na Kristovu obeť.
„Možno to je pre niekoho zachovanie tradície, ale pre nás je to vzdanie úcty. Počasie nás s týmto snežením veľmi nepotešilo, pretože pred rokom sme tu boli v sukniach, ale myslím si, že ľudí to neodradilo.“
Marta Dubovecká so synom Dominikom prežívajú pravidelne sviatky v kruhu rodiny aj pri obradoch Veľkej noci.
„Chceli sme mať účasť na utrpení a krížovej ceste Krista. Každý si nesie svoj kríž. Mám trošku dochrámané rameno a uvedomil som si, že Kristus mal oveľa viac zranení. V tomto som sa mu chcel trochu priblížiť a pripodobniť,“ povedal Dominik Dubovecký.
Tichá ukážka v tieni panelákov
Veľký piatok sa začal u saleziánov rannými modlitbami. Keďže je kalvária v Bardejove až na druhom kopci, povedali si ľudia z miestnej komunity, že zorganizujú krížovú cestu priamo na sídlisku.
„Ak tu môžu mladí ľudia v noci vystrájať, prečo by na tom istom sídlisku nemohli byť ľudia, ktorí sa modlia. Nie je to o rebélii či provokácii ostatných. Ľudia majú možnosť v prostredí, kde žijú, vidieť, počuť a zastaviť sa a pomodliť sa za svoje rodiny,“ povedal salezián a kňaz Ivo Štofej.
Celý Veľký piatok je veľkou poklonou Kristovmu krížu. „V piatok sa nesvätí svätá omša nikde na svete. Kľakáme si pred krížom ako svätosťou oltárnou. Kríž je znakom nášho vykúpenia,“ dodal.
Najkrajšia liturgia v roku
Veľkonočné trojdnie je so svojimi špecifikami podľa Štofeja najkrajšia liturgia v roku.
„Každý deň, Zelený štvrtok, Veľký piatok i Biela sobota majú svoje špecifiká. Kým štvrtok je upriamený na eucharistiu a svätú omšu, piatok je to viac o utrpení, úcte, obete. Biela sobota je symbol vzkriesenia, radosti, novej nádeje a svetla.“
Vo štvrtok sa pri svätej omši pripomína posledná večera. Po týchto obradoch ostáva kostol prázdny. Priestor na to byť ticho a sám, modliť sa a rozjímať.
„Veľmi rád si vychutnávam piatkovú adoráciu kríža, keď je v kostole pokoj pre modlitbu. Ako čerstvý kňaz som Veľkú noc niekedy prežíval v napätí, po tých rokoch si už viem v pokoji vychutnať bielu sobotu, čítanie žalmov, kedy sa niet kam ponáhľať. Je to veľmi emotívny zážitok,“ dodal Štofej.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
