LIPANY. Vo východoslovenskom derby si poradili s Popradom najtesnejším výsledkom, a tak ako predtým proti Trebišovu, aj tentoraz strhli víťazstvo na svoju stranu v hodine dvanástej.

Spoločným menovateľom týchto trojbodových zápisov je i to, že znovu sa vo finiši strelecky uplatnil Lukáš Eliaš.

Potvrdil, že má nos na zásahy, pevné nervy a hlavne trpezlivosť, ktorá ho neopúšťa až do záverečného hvizdu.

Bol to jeho siedmy zásah v tomto ročníku, pričom v jeseni niekoľko záverečných zápasov pre zranenie neodohral.

Chuť ho neopúšťa

Je najlepším strelcom tímu a po problémoch so svalom a vyliečení má znovu správny apetít.

„Som rád, že mi to ide a pomáham mužstvu,“ konštatoval odchovanec Tatrana Prešov, ktorý účinkoval pred príchodom do Lipian v Podbrezovej, predtým aj v Trebišove či vo Vranove.

Zaujímavé je, že v Tatrane počas premiérovej sezóny medzi seniormi v drese rezervy bol najlepším strelcom III. ligy s 18 gólmi. Prienik do áčka mu síce nevyšiel, ale orientovať sa v šestnástke súperov nezabudol.

Aj preto mal všelijaké ponuky i z vyšších súťaží, ale po skončení vysokej školy sa vlani rozhodol pre pôsobenie blízko domova a pracoviska.

„Lipany majú veľmi dobrý mančaft a povedal som, že musíme skončiť prinajhoršom do piateho miesta. Škoda, že vlani v jeseni po dobrom úvode prišli zranenia, vypadol napríklad Kovalík i ja, a tak sme prišli o pár bodov. V zimnej príprave sme už ale drvivú väčšinu zápasov zvládli úspešne a naznačili tak pred odvetou svoju silu. Doterajšie vystúpenia sme odohrali na umelej tráve vzhľadom na počasie a napriek tomu, že sme ani raz neprehrali, ešte máme čo zlepšovať,“ uviedol tento hrotový hráč.

Chýbal moment prekvapenia

Lipany vedia podržať loptu, zakombinovať v poli, ale stále to chce viac prekvapivosti pri rozvíjaní útočných akcií.

„Aj naposledy v sobotu proti Podtatrancom nám chýbal častejšie nečakaný moment, nejaká kolmička, rýchly prechod do útoku, aby sme sa na dve-tri prihrávky dostali za obranu súpera.“

Dlho bol stav bezgólový, ale hostitelia si verili, že nejaká súca šanca sa naskytne a tú premenia. Tak sa i stalo. Trpezlivosť sa im vyplatila.

„Som rád, že nielen proti Trebišovu, ale i s Popradčanmi sme zúročili koncentráciu a nasadenie až do záveru. Dostal som dobré prihrávky a zužitkoval som ich. Bolo to aj o šťastí, ale to potrebuje zakončovateľ stále.“

Podľa L. Eliaša boli v derby domáci o čosi lepší na lopte, no absentovala svižnosť pri zakladaní útočných akcií a aj koncovka nevychádzala.

Po prestriedaní prišli noví hráči, ktorí mali jasné pokyny – mali ho zásobovať loptami. Víťazstvo proti Zemplínčanom zariadil tak, že si po centrovanej prihrávke loptu prikryl a z otočky ju presne vypálil.

Poprad zase zlomil po akcii, ktorú založil Popovec. Ten vysunul Hovanca, ktorý skraja ihriska naslepo prihrával do šestnástky.

„Ja som len nastavil nohu a padlo to tam. Trafil som brankárovi presne medzi nohy. Trebišov bol silnejší súper, snažil sa hrať aj ofenzívne, ale náročnejší bol duel s Popradom. Hostia prišli s defenzívnou taktikou, bránili s desiatimi hráčmi. Priestor bol prehustený, oni to veľmi dobre dostupovali a miesta na manévrovanie tak bolo málo,“ zamyslel sa nad ostatnými vystúpeniami Lukáš Eliaš.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári