Po druhej jarnej domácej prehre futbalisti Tatranu Prešov zostali ešte viac stlačení do bahna. Škľabí sa na nich posledná priečka pelotónu a to veru nie je príjemný pocit. Dôležitý – takzvaný šesťbodový zápas – s priamym konkurentom v záchranárskych prácach jednoducho nezvládli. Nielen herne, ale hlavne psychicky. Ich úsilie vyprchalo skôr, ako sa stačilo poriadne rozhorieť. Stačil jediný zásah súpera a nádej sa zmenila na črepiny. Domáci sa do zápasu už ani nevrátili. Aj to je dôkaz o krehkej vnútornej sile, ktorá je poriadne nahlodaná vážnosťou situácie. Lenže pokiaľ chcú ešte zelenobieli zabojovať o status corgoňligistu, nesmú podľahnúť vlastnej trudnomyseľnosti.

PREŠOV. Domácu premiéru si tréner Jozef Bubenko predstavoval inak. Presvedčil sa však, že problémy, ktoré sa ťahajú dlhý čas, chcú aj niečo viac než len zmeny v rozostavení a aktivovanie atraktívnejšieho herného systému.

Prešovu to nefunguje v organizácii hry, nezaberajú jednotlivci (česť výnimkám – napríklad brankár Diviš) ani kolektív.

A potom to vyzerá tak, že Tatran sa pohybuje na pritenkom ľade. Akoby nedisponoval takým morálnym potenciálom, ktorý by dokázal čeliť postaveniu v tabuľke.

Ani domáce prostredie už nie je hnacím motorom a hoci miestami nabudenosť potiahne výkon vyššie, vzápätí ochabnuté zápasové odhodlanie stiahne mužstvo pod hladinu.

Nový kouč má svoje predstavy, ale tie narážajú na stereotyp zverencov, trieštia sa na ich nedostatkoch. Herných aj psychických.

Najprv musia východniari zvládnuť boj sami so sebou a potom si môžu poradiť s rivalmi. O obrovských restoch svedčí i to, že futbalisti po stretnutí Nitranmi vospolok cítili, že to nadobro spackali a ťažko sa im o tom hovorilo.

„Hráme o záchranu a ako to kto prežíva, to neviem povedať. Nevidím každému do hlavy. V každom prípade sme to nezvládli a mrzí nás to,“ zamyslel sa nad porážkou Miroslav Poliaček.

Vrátil sa aj k rozhodujúcemu momentu stretnutia, keď hostia využili štandardku. „Chýbali mi možno dva - tri centimetre, aby som loptu odvrátil, alebo aspoň tečoval. Padla však za mňa a bolo to. Hostia to ale zahrali veľmi dobre. Aj my sme to tak chceli kopať, ale nevychádzalo nám to. Rohové kopy aj priame kopy sme zahrávali zle. Hostia boli v tomto určite nebezpečnejší.“

S nevyspytateľným vetrom sa hostitelia nevyrovnali, rovnako tak s povrchom ihriska, na ktorom lopta dosť tancovala. „Na to sa ale vyhovárať nedá.“

Ešte je čas na záchrannú brzdu

Boli sme zvedaví na názor tohto stredopoliara ohľadom podpory publika. Predsa len boj o záchranu si vyžaduje iné nasadenie nielen aktérov, ale aj divákov. „K tomu sa nebudem vyjadrovať.“

Žiaľ, potlesk a hlasivky boli viac v permanencii do prestávky, keď ich k tomu naštartovali niektoré strelecké pokusy Prešovčanov.

Za nepriaznivého potlesku to prechádzalo do diváckej letargie, ktorá kopírovala dianie na ihrisku.

A tak neželaným javom bolo akurát nešportové bučanie časti publika „komentujúce“ akcie hráčov inej pleti v dresoch Nitry. Rešpekt tak dostal facku a klub si môže z účtu začať vyťahovať peniaze na pokutu.

Rozglejenosti bolo v radoch domácich viac než dosť. „Ani dovtedy, kým sme inkasovali, sme nehrali dobre. Bolo to nervózne, rozhárané.“

Taktika Prešova vychádzala z toho, aby sa čím skôr ujal vedenia. Lenže nestalo sa tak a preto mali byť disciplinovaní, trpezliví aj naďalej a mali si dať pozor na začiatok druhej časti. To ale nezvládli.

Aj preto, že viacerým jednotlivcom zápas nevyšiel. „Ani mne sa nedarilo. Vôbec. Mal som zo dve strely, ale nechytil som sa. A či príliš doľahla dôležitosť súboja? Vedeli sme, čo môžeme získať alebo stratiť, nechceli sme si však pripúšťať príliš význam zápasu, ale nezvládli sme to.“

Zrejme sa charakter zápasu zadrel nepríjemne pod kožu a bolel. Nitra pritom nejako neoslnila, neprevalcovala hostiteľov, ale bola cieľavedomejšia, vedela, čo má a čo chce hrať.

„Bola futbalovejšia. Mala nebezpečné akcie, hoci ich nedotiahla viackrát do konca.“

Po uplynulom kole už otáľať neradno, aby sa priepasť nezväčšila a nádej nezostala len v rovine teórie.

„Musíme začať bodovať, lebo pokiaľ sa tak nestane, bude zle. Tréner nás stále upozorňuje na to, aby sme si všímali iba vlastné výkony a výsledky a nepozerali na iných. Pokiaľ to zvládneme, nemusíme sa potom obzerať doľava - doprava. Bude to náročné, ale nikto z nás to nemieni zabaliť.“

Teraz je práve ten moment, keď by mali zabrať hlavne skúsení, ktorých ale akosi naposledy nebolo vidno. „Od toho sme tam, ale dnes to nebolo cítiť,“ nebránil sa sebakritike Miroslav Poliaček.

Súhlasil s konštatovaním, že to je tiež vleklý problém, ktorý nevyskočil zo dňa na deň.

Zhrnuté a podčiarknuté: Agóniu neradno predlžovať, lebo sa to vymkne nadobro spod kontroly a žiadna záchranná brzda už nebude poruke. Ešte je čas na zvrat, ale nie je ho zase toľko, aby sa ním mohlo trestuhodne mrhať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári