Východniari neradi odchádzajú za prácou do zahraničia

Stovky ľudí v utorok prichádzali na prešovský veľtrh práce s nádejou, že si nájdu miesto.

Agentúrny text sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

Stovky ľudí v utorok prichádzali do PKO - Čierny orol s nádejou, že si nájdu miesto na veľtrhu práce. Pracovné ponuky, možnosť ďalšieho vzdelávania v zahraničí či preskúšania úrovne jazykových znalostí mohli nájsť uchádzači v 15 stánkoch. Čo na to nezamestnaní?

PREŠOV. Jedinou výrobnou firmou, ktorá dávala možnosť zamestnať sa 13 ľuďom bola farmaceutická spoločnosť zo Šarišských Michalian (okres Sabinov).

Požadovali odborné vzdelanie aj prax, nevylúčili však ani absolventov škôl. Zaujímalo nás, kedy by mohli vybratí uchádzači reálne počítať s tým, že ich zamestnajú. Podľa manažérky spoločnosti Márie Dugasovej žiadosti vyhodnotia do konca mája a na prelome júna a júla budú výberové konania.

Mladí už netúžia po práci v cudzine

Istá prešovská anglická škola zase ponúkala možnosť otestovať úroveň znalosti angličtiny.

„Musím povedať, že som sklamaná. Čakala som od veľtrhu viac. Nič vhodné som tu nenašla,“ povedala nám absolventka Prešovskej univerzity Dáša Nováková.

Takmer rok a pol už pracovala vo Švajčiarsku, ale teraz si hľadá prácu doma. Najlepšie v školstve alebo v knižničných službách.

Viacerí mladí, ktorých sme oslovili, by vraj išli pracovať do zahraničia len v krajnom prípade.

„Počul som už také hrôzostrašné historky, že by som bez zázemia vonku nešiel. Moja teta napríklad išla robiť opatrovateľku do Nemecka a skončila tak, že ju zamykali do pivnice a jesť dostávala psie žrádlo. Nakoniec ju museli vyslobodiť z toho domu ľudia z agentúry, cez ktorú sa zamestnala,“ popísal svoje obavy Martin Malík.

František Suľa si hľadá prácu v elektrotechnickom odbore. Strednú školu skončil už pred dvomi rokmi, ale zatiaľ si prácu nenašiel. Do cudziny by nerád išiel a keby musel, tak len na krátky čas. Vraj len pár mesiacov.

Foto: TASR/František Iván

Niektorí odchádzali sklamaní

Najviac sklamania však zažili ľudia po 50-ke. Ani agentúry im nedávali veľkú nádej, že si nájdu stálu prácu.

Potvrdil nám to aj Jozef Keruľ. Konštatoval, že je už unavený z podávania žiadostí a večného odmietania.

„Som strojár, ale robil som už všeličo. S drevom, rozvozy tovaru aj na oberačkách ovocia v zahraničí, ale mladší už nebudem. Do dôchodku ešte musím robiť osem rokov a nemám kde,“ podelil sa s nami o životnú skúsenosť.

Veľtrh práce pokračuje aj v stredu a ako nám za organizátorov povedal Marián Beliš, vlani cez veľtrh prešlo 4-tisíc ľudí. Nevedel nám povedať, nakoľko je táto akcia úspešná z hľadiska reálneho zamestnávania ľudí.

„Úrad práce s nami síce každý rok spolupracuje, ale nedostali sme od nich spätný údaj o tom, koľko ľudí odišlo z evidencie, lebo si tu našlo prácu. Agentúry zase hovoria, že sú s ľuďmi, ktorých tu zaviedli do databázy, spokojní,“ dodal Beliš.