Prešovčania v boji o záchranu narazia na Žilinu

Už len dve kolá zostávajú do skončenia tohto ročníka najvyššej futbalovej súťaže. Dnes o 17. 30 vybehnú v Žiline hráči Tatrana Prešov, aby svoj predposledný pokus o záchranu v rámci 32. kola zvládli lepšie, než napríklad ostatný doma s Košicami.

PREŠOV. Zeleno-bieli sú na chvoste tabuľky a na svojich konkurentov v boji o záchranu – Trnavu aj Banskú Bystricu – strácajú zhodne po dva body. Práve títo rivali sa stretnú v nastávajúcom vzájomnom meraní síl.

Možností je ešte niekoľko. Netreba sa však nechať učičíkať tým, že aj prípadná prehra by našich definitívne nemusela odstaviť. V takom prípade by bola pre východniarov príhodná remíza v dianí na ihrisku Spartaka.

Keby Prešovčania podľahli a Trnavčania vyhrali, súboj o zotrvanie by sa zúžil len na dvojicu Tatran a Duklu, no v tom prípade by museli Šarišania vo finiši doma nielenže vyhrať, ale sa aj spoliehať na prehru či remízu vojakov.

Jednoduchšie povedané: Pokiaľ sa zverenci trénera Jozefa Bubenka nechcú spoliehať na zaváhanie iných, mali by získať poltucet bodov. Za istých okolností by malo stačiť aj menej – štyri či tri alebo dokonca aj dva.

Optická prevaha je nanič

Lenže pokiaľ budú Prešovčania takí babrácki v koncovke a „slimačí“ pri vypracovávaní si šancí, tak všetky teórie zostanú len na papieri.

Aj preto si kormidelník povzdychol už viackrát na margo úbohej streľby a hoci iste nepochybuje o tom, že sa nájde konečne niekto, kto dá gól, je otázne, do akej miery zverenci siahnu na dno najmä psychických síl.

Lebo tiež sobotňajšie vystúpenie v derby naznačilo, že Tatran je deklasovaný po každej stránke, hoci neradno ho odpisovať. Stále je totiž možnosť na vstanie z popola.

Žilina sa zrejme už dostala z jarného útlmu, čo podčiarkla aj naposledy tým, že vzala body Bystričanom, za čo by jej naši mali byť vlastne vďační. Ale nie až natoľko, aby sa domácim rozostúpili.

„Musíme sa viac tlačiť do streleckých možností, lebo proti Košiciam to nebolo dostatočne účinné. Opticky sme síce možno mali miestami prevahu, ale iba po šestnástku a to nestačí,“ poznamenal Jaroslav Kolbas, ktorý odvtedy, ako prišiel do Prešova práve z košického mančaftu, sa netešil ešte z víťazstva proti MFK.

„To hovorí za všetko.“

Tlak sa vracia aj s úrokmi

Nálada po remíze v derby bola v kolektíve Tatrana na bode mrazu, ale všetko prebolí a treba veriť, že pod Dubňom bude v partii hostí plná noša optimizmu, elánu a sebadôvery.

Prichodí, aby na ofenzívu i defenzívu mysleli všetci členovia kádra. Kolbas živí po čiare útočné výpady, lenže pokiaľ sa v šestnástke nikto neobjaví alebo iba maximálne jeden-dvaja spoluhráči, nádej na skórovanie sa stenčuje.

„Pre dosiahnutie gólu prichodí urobiť rozhodne viac než v uplynulých dueloch. Snažíme sa síce nepripúšťať si nepriaznivú bilanciu, ktorá sa s nami vlečie v ostatných stretnutiach, ale už to s nami máva. Hrali sme päť súbojov o záchranu a neskórovali sme. Lenže to treba ignorovať a sústrediť sa na zvyšné dva duely. V nich môžeme ešte veľa získať, ale aj veľa stratiť .“

Aj J. Kolbas sa priznal, že keby Tatran skôr zabral, nemusel byť vystavený takému tlaku. Nestalo sa, a tak sa to teraz vracia aj s úrokmi. Akú kašu si Prešovčania navarili, takú musia aj zjesť.

„Ešte stále sa s tým dá niečo urobiť a pred záverečným súbojom to môže byť všetko otvorené. A aká taktika by mala platiť v Žiline? Jednoduchá – rozvlniť sieť a možno to nebude stačiť iba raz. Treba dať hlavy hore,“ dodal odhodlane Jaroslav Kolbas.