Svidníčan v Thajsku cvične zasahoval aj v troskách po cunami

Svidníčan Slavomír Sakalík sa dobrovoľnému záchranárstvu venuje už 32 rokov.

Svidníčan Slavomír Sakalík (40) sa dobrovoľnému záchranárstvu venuje už 32 rokov. Ako člen rakúsko-slovenského tímu samaritánov sa nedávno zúčastnil medzinárodného cvičenia v Thajsku zameraného na pomoc obetiam zemetrasenia a vĺn cunami.

HUA HIN/SVIDNÍK. Dobrovoľnícku záchranársku činnosť má Slavomír Sakalík v krvi. 27 rokov bol aktívnym členom Slovenského Červeného kríža.

Niekoľkokrát sa zúčastnil aj na medzinárodnej súťaži laikov v poskytovaní prvej pomoci FACE. Od roku 2008 je členom Asociácie samaritánov Slovenskej republiky.

„Už od prvého ročníka na základnej škole som bol v Červenom kríži. Prvá pomoc bola vždy mojou srdcovkou. Viedla ma k tomu asi radosť z pomoci. So samaritánmi som sa prvýkrát stretol na prednáške Renáty Penazzi. Zaujala ma ich činnosť, nové formy pomoci ľuďom, navzájom sme si sadli a začali sme spolupracovať,“ priblížil S. Sakalík.

Svoju pohotovostnú tašku má v prípade potreby dobrovoľný záchranár zbalenú stále.

„Pripravenú mám permanentne tašku, v ktorej mám výstroj pre ostrú misiu. Tím musí byť v prípade nešťastia nasadený veľmi rýchlo na mieste. Rodina ma v tomto smere plne podporuje. V prípade nasadenia do ostrej akcie by ma určite podporili, aj keď s tým možno teraz nerátajú,“ hovorí s úsmevom Sakalík.

Zachraňovali obete zemetrasenia a cunami

Medzinárodného cvičenia v Thajsku sa zúčastnilo 26 tímov zo štátov celého sveta. Spojený rakúsko-slovenský tím bol takzvaný Medium USAR team, špeciálny a vyhľadávací tím, ktorého hlavnou úlohou bola záchrana ľudí zavalených pod troskami.

„Nepoužívali sme ťažké stroje, iba vŕtačky, zbíjačky. Spolu sme už zohratí, pretože sme absolvovali niekoľko takýchto cvičení. Každý poznal svoju úlohu, napriek tomu, že sme nevedeli, ako to bude celé prebiehať,“ povedal Sakalík.

Taktické cvičenie sa odohrávalo na vojenskej výcvikovej základni thajskej armády v meste Hua Hin. Slovenskí samaritáni sa tu popasovali s extrémnymi podmienkami, ktoré sprevádzali všetky simulované krízové situácie.

„Dostali sme informáciu, že Thajsko postihlo veľké zemetrasenie s následnými vlnami cunami a kamennými lavínami. Prvá situácia spočívala v tom, že kamenná lavína zasypala dedinu s asi tristo obyvateľmi, kde boli obete i ťažko ranení. Našou úlohou bolo ošetrovanie a transport z údolia do základného tábora,“ uviedol dobrovoľný záchranár.

Pekelné teploty a ťažký pohyb v rozvalinách

Prácu podľa Sakalíka dokázali skomplikovať aj pekelné horúčavy. Do dediny v rokline s nosidlami schádzali tam a späť aj desať výškových metrov.

„Prešiel som cvičeniami v takmer celej Európe v zime, v lete, za každých podmienok, ale to, čo sme zažili v Thajsku bolo doslova peklo. V tábore bolo 42 stupňov. V rokline bolo bezvetrie, asi 60 stupňov, teplo navyše sálalo aj z obrovských balvanov. Doslova sa z nás lialo, ale vynášali sme figurantov. Celú úlohu sme plnili spolu s thajskou armádou a japonskými záchranármi.“

Ďalší výcvikový deň tímy spolupracovali pri zásahu v rozvalinách.

„Úlohou bola záchrana ľudí zo zrútenej budovy. Základný tábor sme si vytvorili pod plechovou strechou. Pracovali sme s vlastnou technikou a museli dávať pozor na každý krok. Nevedeli sme, kam kráčame, či pod troskami nie je nejaká priepasť.“

Skvelá skúsenosť aj so spoluprácou

V Thajsku sa slovenskí samaritáni stretli s veľkou ústretovosťou. Okrem záchranárov z rôznych krajín a thajskej armády sa spoločného cvičenia zúčastnila aj americká armáda.

„Vládla družná atmosféra. Ak by to takto vyzeralo pri ostrej misii, bolo by to super. Mali sme šťastie, že sme boli nasadení s profesionálnymi tímami. Osobne mi cvičenie dalo aj veľkú skúsenosť hlavne kvôli náročnej záťaži a teplotám, ktoré tam vládli. Je to aj o fyzickom a psychickom zocelení,“ dodal Sakalík.

Zaslúžený oddych zažili slovenskí záchranári až v deň odletu. Sprievodkyňa im pripravila zážitkový program. Navštívili raritnú drevenú železničnú stanicu, národný park slonov, či kráľovský palác.

Slavomír Sakalík. Dobrovoľníckej záchranárskej činnosti sa začal venovať, keď mal sedem rokov.

K