Posledný žrebčinec na východe sa špecializuje na športové kone

Kedysi bolo východné Slovensko zásobárňou koní pre celý štát. Dnes je chov týchto zvierat v útlme.

Jeden z mála slovenských žrebčincov, ktorý stále prežíva, sa nachádza vo Veľkom Šariši (okr. Prešov).

VEĽKÝ ŠARIŠ. Prešovský žrebčinec bol založený pred 154 rokmi. Podľa neho dostali Prešovčania aj pomenovanie „koňare“. Neskôr bol presunutý do neďalekého Veľkého Šariša.

Najprv to bol štátny žrebčinec, potom Štátny plemenársky ústav. Po revolúcii vznikla akciová spoločnosť, ktorá sa dostala do likvidácie.

Pred ôsmimi rokmi kúpil žrebčinec od mesta Ján Demeter, ktorý v agrosektore podniká 14 rokov a chovu koní a jazdeniu sa venuje 55 rokov.

Išiel v šľapajach svojho otca. Dnes je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá žrebčinec prevádzkuje.

„Držíme sa nad vodou. Prežívame,“ stručne opisuje rodinnú firmu, v ktorej zamestnáva aj troch väzňov. Má s nimi dobré skúsenosti: „Tie kone majú na nich veľký vplyv. Hlavne po psychickej stránke, ináč sa pozerajú na život.“

Svoju prácu opisuje J. Demeter slovami: „To nie je koníček, ale choroba.“

Ako zdôrazňuje, ak sa chce venovať niečomu naplno, je to náročné. No nesťažuje sa.

Pôvodný žrebčinec bol založený ešte za Rakúsko-Uhorska, dnes je posledným veľkým žrebčincom na východnom Slovensku. Je v ňom 45 koní, z toho päť plemenníkov.

Pôda na krmivo

„Teraz sa špecializujeme na moderné typy plemien. Kôň už prakticky stratil význam v roľníctve i v lesoch, teda chováme najmä kone pre šport,“ vraví J. Demeter, sám niekdajší vychýrený jazdec.

Okrem chovu koní sa musí starať aj o poľnohospodársku pôdu. „Keď chcete mať pôdu, musíte mať dobytčie jednotky. Medzi ne sa radia aj kone. Pôda je na to, aby sme mali lacné krmivo. Máme okolo dvesto hektárov pôdy v katastri Veľkého Šariša,“ vysvetľuje.

Medzi koňmi vo Veľkom Šariši je aj plemenník Cascavello. Má 23 rokov, ešte nie je „na dôchodku“, i keď už nepreteká. Patril medzi najlepších na svete. Má za sebou 150 najvyšších parkúrových súťaží s čistým kontom po celej Európe.

Pri žrebčinci pôsobí aj jazdecký klub. Ak nerátame syna pána Demetera, má šesť pretekárskych jazdkýň.
„Parkúr sa stal športom žien,“ vraví J. Demeter, niekdajší mnohonásobný majster republiky.

O svojich najväčších úspechoch však nerozpráva: „Všetky preteky, po ktorých skončíte vy i kôň zdraví, sú dobré.“

V areáli žrebčinca bude 23. júna tradičná súťaž Cena Šariša, na ktorej môžu ľudia obdivovať umenie jazdcov či skôr jazdkýň.

Viaceré kone zo Šariša sa neskoršie presadili vo svete. Aj teraz bol na olympiáde v Londýne kôň, s kórejským jazdcom, ktorého matka Gabriela je ustajnená vo veľkošarišskom žrebčinci.

„Za mojej mladej éry tu bol žrebec Sodík a ten sa zjavil na olympiáde za Rakúsko. Tomáš Garrigue Masaryk mal odtiaľ koňa Hektora,“ načrel do histórie chovateľ.

Kone už len v zoo?

Hoci úžitkové kone postupom času nahradila technika, situácia sa nestabilizovala a je ich čoraz menej.
„Úbytok je až príliš veľký. Preto bol slovenský teplokrvník vyhlásený ako ohrozený druh, keďže počet klesol pod dvadsaťtisíc kusov. Stavy koní stále padajú dole.“

Podľa Demetera by pritom mohli stále nájsť uplatnenie napríklad v lesoch, odkiaľ by mohli sťahovať drevo na štiepku. Konská sila je stále najlacnejšia a nezaťažuje ekosystém.

„Bojím sa, aby naši potomkovia nechodili pozerať sa na kone do zoologickej záhrady,“ dodáva Ján Demeter.

Zistili sme

Odborník: Kone ustúpili strojom

Histórii chovu koní v šarišskom regióne sa venoval Štefan Staviarsky. V knihe Naše kone... opísal aj 150-ročnú históriu žrebčinca v Prešove, resp. V. Šariši. Konštatoval, že chov koní je v útlme.

Najväčší úbytok koní na Slovensku nastal v procese mechanizácie, najmä v sedemdesiatych rokoch, keď ich nahradili stroje. V tom čase vyviezli tisíce koní na jatky do zahraničia.

Neskôr sa začali presadzovať športové plemená. Staviarsky nepredpokladá, že sa chov koní rozvinie, keďže je náročný a drahý.

Potešilo by ho, keby sa aspoň stabilizoval a počty ďalej neklesali. Perspektívu vidí v chove pre šport, alebo pre zdravotnícku oblasť - hipoterapiu. Aj to však má svoj háčik. Ján Demeter upozorňuje, že hipoterapiu brzdí legislatíva, keďže nie je súčasťou liečebného poriadku.

frk