Provizórnym riešením sú už roky koterce vo dvore technických služieb. Na potrebu zriadenia karanténnej stanice radnicu upozorňujú mestskí policajti i veterinári.
SVIDNÍK. Svidnícki mestskí policajti odchytávanie a umiestnenie psov riešia vo vlastnej réžii.
Ročne je podľa Mestskej polície (MsP) vo Svidníku odchytených zhruba dvadsať psov. Ich počet z roka na rok rastie a umiestňované sú stále v provizórnych podmienkach.
„Každým rokom je odchytených psov viac. Bolo by dobré, aby mesto malo svoju karanténnu stanicu či útulok. Problém je však v tom, že na to nie sú finančné prostriedky,“ skonštatoval náčelník MsP Svidník Imrich Matiaš.
Podľa platného všeobecne záväzného nariadenia (VZN) sa odchytený pes umiestňuje do koterca vo dvore svidníckych technických služieb, kde si ho môže majiteľ vyzdvihnúť do piatich dní. Ak si ho dovtedy nevyzdvihne, pes môže byť ponúknutý na predaj.
Počas dvoch týždňov mesto uverejňuje výzvu o odchytení psa cez mestské informačné kanály či miestne noviny. Ak ani po 14 dňoch o psa nikto neprejaví záujem, môže byť utratený.
„Kolegovia, ktorí majú osvedčenia o tom, že môžu vykonávať odchyt, sa o psy starajú aj počas ich dočasného umiestnenia. Za posledný polrok bolo odchytených desať psov. Z tohto počtu bolo utratených veterinárnym lekárom sedem psov a tri boli vrátené pôvodným majiteľom,“ priblížil I. Matiaš.
Mesto by útulok ponúklo neziskovke
Svidnícki radní pred vyše rokom zvažovali objednanie špecializovanej a odborne spôsobilej firmy pre pravidelný odchyt zatúlaných psov. Aktuálna situácia podľa radnice služby externej firmy nevyžaduje.
„V súčasnosti neevidujeme nadmerný počet zvierat ani žiadne premnoženie, preto nie je nutné vykonávať plánovaný odchyt zvierat na území mesta. V prípade, že občan má problém s chovom zvierat vo svojom okolí, môže takýto stav nahlásiť mestskej polícii a podnet sa bude riešiť podľa platných VZN,“ uviedla PR manažérka mesta Svidník Kristína Tchirová.
Na zriadenie schváleného zariadenia pre odchytené psy mesto nemá peniaze. Jeho prevádzku by ponúklo dobrovoľníkom.
„Mesto Svidník nemá zdroje na zriadenie útulku na vlastné náklady, ale v prípade, že by sa našla organizácia, občianske združenie alebo nezisková organizácia, ktorá by takýto útulok mala záujem prevádzkovať, mesto by jej mohlo byť nápomocné,“ reagovala K. Tchirová.
Veterinári: Riešením je zriadenie karantény i útulku
Podľa riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vo Svidníku Michala Zozuľáka by samospráva rozhodne nemala riešiť umiestnenie odchytených psov v doterajších provizórnych priestoroch.
„Mesto ako Svidník by malo mať schválenú karanténnu stanicu, respektíve útulok. Vyskytujú sa tu problémy s túlavými psami i mačkami. Odchytené zvieratá je potrebné vhodne umiestniť, aby sa po štrnástich dňoch rozhodlo ako ďalej,“ hovorí M. Zozuľák.
Schvaľovanie karanténnej stanice prislúcha príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe.
„Karanténna stanica musí spĺňať svoje priestorové podmienky. Musí tam byť zabezpečená tečúca voda, osvetlenie a primerané podmienky pre umiestnenie odchytených zvierat,“ dodal Zozuľák.
Zistili sme
Bardejov vypísal na karanténu a útulok verejnú súťaž
Karanténna stanica v Bardejovskej Novej Vsi je oficiálne pod správou mestského podniku Bapos, ktorý na tento účel zamestnáva dvoch pracovníkov. Jej reálny chod je podľa dobrovoľníkov v rukách občianskeho združenia SOS Psíky. „Som tu sedem dní v týždni, spolupracujem so správcom karanténnej stanice a zabezpečujem celý chod karanténnej stanice. Riešime prevozy psíkov, kŕmenie, venčenie, kastrácie, veterinárnu starostlivosť aj ich adopcie,“ hovorí Stanislava Passiová z SOS Psíky.
V karanténe sú zvieratá umiestnené dovtedy, kým o ne neprejaví záujemca o adopciu. Väčšinou sú jej koterce kapacitne preplnené.
„Karanténna je malá, je potrebné ju zväčšiť renováciou. Trinásť kotercov je permanentne plných. Šteniatka sa do karantény nedostanú, pretože tu nie sú podmienky na ich umiestnenie. Bolo by dobré zbúrať staré koterce a vystavať nové tak, aby sa kapacita zväčšila,“ povedala Passiová.
SOS Psíky sa snaží umiestňovať odchytené psy k adoptívnym i dočasným majiteľom, aby zvieratá nemuseli byť utrácané. „Asi štyridsať psov je umiestnených mimo karantény v dočasných rodinách, pretože sa sem nemajú šancu dostať a mohli byť hneď byť utrácané. Za posledné tri roky sa k adoptívnym majiteľom podarilo umiestniť vyše 150 psov,“ uviedla Passiová.
Na chod karantény je podľa bardejovskej radnice vyčleňovaný ročný príspevok od mesta vo výške 13,5-tisíca eur. Jej činnosť sleduje oddelenie životného prostredia bardejovskej radnice. „Rozmáhajúci sa počet chovaných a hlavne následne opustených domácich zvierat vzhľadom k obmedzenému záujmu o adopcie prevyšuje kapacitu karanténnej stanice, preto pre Bardejov vyvstala potreba zaoberať sa zriadením regulárneho útulku túlavých zvierat, kapacitne a prevádzkovo zodpovedajúcemu súčasnému stavu ale aj výhľadovým pomerom do ďalších rokov,“ uviedol vedúci kancelárie bardejovského primátora Jozef Guliga.
Na podnet primátora bola vyhlásená verejná súťaž na prevádzku karanténnej stanice. V budúcnosti radní chcú, aby bol na mieste vybudovaný útulok. „Verejná súťaž na výkon vybraných činností veterinárnej asanácie bola zverejnená 20. mája 2013 vo Vestníku verejného obstarávania,“ dodal Guliga.
iv
Sloboda zvierat
Karantény neslúžia, ako by mali
Obce majú zo zákona povinnosť zabezpečovať odchyt túlavých psov. Podľa Slobody zvierat je štandardom, ak napríklad občianske združenia, ktoré prevádzkujú karanténne stanice, majú s mestom zmluvu o asanačných službách.
Odchytené zviera, ktoré je v karanténe po veterinárnej stránke bezpečné, by ďalej malo byť umiestnené v štandardnom útulku. Veľký počet karanténnych staníc, ktoré zriaďujú obce a mestá, je podľa ochranárov nevyhovujúcich. „Tieto priestory sú zväčša nedostatočné po stavebnej stránke i po zoohygienickej. Odchytené zvieratá ďalej nemajú kam umiestniť,“ hovorí inšpektorka Linky proti krutosti Slobody zvierat Romana Brežinová.
Karanténa má slúžiť na dočasnú izoláciu odchyteného zvieraťa. „Zviera prejde veterinárnou prehliadkou, označením mikročipom, vakcináciou, odčervením a odblšením. Po ukončení karanténnej doby (v priemere štrnásť dní), musí byť zviera umiestnené v útulkovej časti, alebo odovzdané novému chovateľovi,“ dodala Brežinová.
iv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
