Krajskí poslanci sa rozvášnili pri prijímaní školskej stratégie. Vyplýva z nej, že počet žiakov bude v najbližších rokoch stúpať, i keď nie vo všetkých okresoch. Otázkou je, či nie je počet gymnazistov privysoký a aké uplatnenie majú žiaci po skončení školy.
PREŠOV. Zastupiteľstvo Prešovského samosprávneho kraja (ZPSK) schválilo v utorok regionálnu stratégiu výchovy a vzdelávania na území kraja na roku 2013 až 2015.
„Je to otvorený dokument, ktorý vychádza z analýzy stavu školstva, bez ohľadu na zriaďovateľa,“ uviedol predkladateľ návrhu Karol Lacko, vedúci Odboru školstva Úradu PSK. Stratégia sa opiera o celoštátny program Milénium.
Obsahuje tri strategické zámery a na ne nadväzujúce ciele a aktivity. „Ambíciou tohto dokumentu je vytvoriť víziu a určiť ciele pre obdobie nasledujúcich rokov. Vytvoriť fungujúce a kvalitné školstvo v kraji, v súlade s potrebami trhu práce, s efektívnym riadením a financovaním škôl,“ doplnil Lacko.
Niektoré okresy poklesnú
Podľa materiálu počet žiakov stúpa. V roku 2020 má byť o 1 143 deviatakov (asi 40 tried) v kraji viac, než v tomto roku.
V niektorých okresoch (Snina, Stropkov, Humenné) sa však očakáva pokles. Stratégia má určiť trendy, ktorými sa majú zriaďovatelia uberať.
Napríklad celoštátne Milénium odporúča, že gymnazistov by malo byť 30 percent. PSK túto štatistiku relatívne spĺňa, gymnazistov je 33,27 percent (12 181 žiakov).
Dobre sú na tom aj obchodné a hotelové akadémie. Najväčší problém s obsadením majú bývalé učilištia, keď dvojročné učebné odbory navštevuje len 3,42 percenta a trojročné 11,45 percenta žiakov.
„V budúcnosti sa samosprávny kraj bude musieť zaoberať posilnením učebných odborov, o ktoré je na trhu práce záujem,“ odporúča stratégia.
Hurný: Na gymnazistov nesiahajme
Výhrady voči stratégii mal poslanec Juraj Hurný (SDKÚ). „Nemyslím si, že by sme nemali podporovať tých, ktorí sa hlásia na gymnáziá a chcú študovať na vysokých školách. Počet gymnazistov máme o tri percentá vyšší a, paradoxne, produkujú nám najmenej nezamestnaných,“ uviedol poslanec, pričom doplnil, že najviac nezamestnaných pochádza z odborných škôl, ktoré by podľa stratégie mali byť posilnené. Preto za ňu ruku nedvihol.
Vo všeobecnej rovine dodal: „Analytická časť je veľmi dobre spracovaná. Zaujal ma citát, že Prešovský kraj je poznačený vysokou nezamestnanosťou, odchodom kvalifikovanej sily a zlou infraštruktúrou. Žiaľ, je to pravda. Už asi desať rokov čerpáme z európskych fondov peniaze, ktoré by prioritne mali slúžiť na znižovanie regionálnych rozdielov. No nepodarilo sa nám dobehnúť ďalšie kraje.“
Prázdne učilištia
Andrea Turčanová (KDH) poukázala na to, že populačná krivka stúpa oveľa rýchlejšie u segregovaných občanov.
Problém vidí v tom, že rodičia nechcú dávať deti na učilištia, hoci ich absolventi sa ľahšie uplatnia na trhu práce: „O odborné činnosti - ako strojnícke, či elektrotechnické - nie je záujem. Máme síce navrhnuté strategické zámery, ale keď sa raz rodič rozhodne nedať dieťa na odbornú školu, ani najlepšia stratégia nám nepomôže,“ povedala.
Konkrétnym príkladom zo Svidníka na ňu nadviazal Ján Holodňák (SDKÚ). „Máme SU strojnícke a nie je záujem o tieto profesie. Situácia je zložitá, je nedostatok žiakov.“
Podľa ďalších vyjadrení poslancov nie je hlavný problém v počte žiakov, ale v štruktúre odborných škôl. Zastupiteľstvo PSK navrhovanú stratégiu schválilo. Nasledovať budú rokovania zriaďovateľov škôl. Počet gymnazistov či učebných odborov bude regulovať následne predložený materiál, ktorý budú poslanci PSK schvaľovať pred začiatkom nového školského roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
