Počas troch dní sa predstavilo zhruba päťsto účinkujúcich zo Slovenska, Poľska, Srbska, Bieloruska a Ukrajiny.
SVIDNÍK. Slávnosti sú najvýznamnejším podujatím, ktoré počas roka organizuje Zväz Rusínov-Ukrajincov Slovenskej republiky (ZRUS).
"Zmenili sme scenár i réžiu slávnosti. Program sme koncipovali tak, aby sme dali priestor mladým i profesionálnym súborom. V programe sa predstavili súbory z piatich krajín,“ priblížil predseda ZRUSR Peter Sokol.
Pre mnohé amatérske súbory sú svidnícke slávnosti vyvrcholením ich celoročnej činnosti. Okrem folklórneho víkendu tradičné slávnosti aj tento rok sprevádzali súťaže, výstavy, besedy, ale aj medzinárodná konferencia venovaná Rusínom, Huculom, Bojkom a Lemkom.
Tradície od mája do Jána
V sobotu večer si divák naozaj mohol vybrať z bohatej ponuky folklórneho programu, od detských vystúpení po vystúpenie profesionálnych súborov. Tie sa predstavili v programe „Poďme všetci na sobitky“.
V nedeľu sa divákom predstavili domáce i hosťujúce súbory v etnografickom pásme „Od mája do Jána.“
„Ukazujeme bohatstvo svojej národnej kultúry. V nedeľnom programe od mája do Jána išlo o predstavenie ľudových tradícií, ktoré sa začínajú stavaním mája a končia pálením jánskych ohňov,“ dodal podpredseda Ústrednej rady ZRUSR Pavol Bohdan.
Piesne mali agrárny i erotický motív
Jánske ohne, čiže sobitky, sa podľa etnografky zvykli páliť v predvečer sv. Jána na kopci za dedinou.
„Sú s nimi spojené aj s obradovými piesňami a spievankami. Tie boli žartovné, mali erotický i agrárny motív. Sv. Ján sa vyzýval, aby bola bohatá úroda. Oheň mal mať očistnú funkciu. Dievčina s mládencom cez vatru preskakovali, aby si zabezpečili zdravie. Verilo sa, že ak mladý pár spolu preskočí, tak sa aj zosobáši,“ uviedla etnografka Nadežda Varcholová.
Cez jánsku noc sa podľa etnografky zvykli aj zapaľovať kolesá, ktoré sa púšťali dole kopcom. Pravidelne na sv. Jána vraj chodili ženy posväcovať bylinky.
„Kým nevyšlo slnko, ženičky zbierali všetky užitočné rastliny a v deň sv. Jána ich spoločne posvätili.“ dodala Varcholová.
V programe vystúpili slovenské súbory PUĽS, Vranovčan, Sabinovčan, Makovica, Karpaťanin a ľudová hudba Kandárčovci.
Medzi zahraničnými súbormi vystúpili aj ukrajinský huculský súbor Huculija, tanečný súbor Rosj, folklórny súbor Vyšyvanka, Sakavinka z Bieloruska, KUD T. Ševčenko zo Srbska a Oslavjany z Poľska.
Od mája do Jána. V nedeľnom programe išlo o predstavenie ľudových tradícií, ktoré sa začínajú stavaním mája a končia pálením jánskych ohňov. 
Detské súbory. Predviedli sa v spoločnom programe o putovaní Janka Hraška.
Foto: iv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
