Jedinému kinu v okrese Sabinov hrozí zánik

Na digitalizáciu kina v Sabinove nie sú peniaze. Kinu, ktoré v Sabinove premieta už sto rokov, hrozí zánik.

SABINOV. Prvé kino v Sabinove vzniklo hneď, ako v meste začali svietiť prvé žiarovky. Bolo to v roku 1912.

Dnes mu však pre nutnú digitalizáciu hrozí zánik. Pritom je to jediné kino v okrese.

„Prvé kino fungovalo až do roku 1929. Potom s tým museli prestať z bezpečnostných dôvodov. Filmy boli v tom období vysoko horľavé. Začalo sa premietať v kasárňach. V roku 1934 sa postavil kultúrny stánok, teraz je tam hotel. Kino tam fungovalo až do roku 1982. Vtedy sme sa presťahovali na miesto, kde sme aj v súčasnosti,“ informoval vedúci kina v Sabinove Ľubomír Pavlovský.

„Pokiaľ nebudeme mať peniaze na digitalizáciu, situácia bude kritická. Premietať môžeme len filmy, ktoré ešte nie sú v digitálnej forme. Na zdigitalizovanie kina potrebujeme najmenej 85-tisíc eur. Mesto by muselo do tohto investovať minimálne 50-tisíc eur. Verím, že sa nejaké peniaze na obnovu kina nájdu,“ uviedol Ľ. Pavlovský.

Pôvodný formát, na ktorom sa premietalo doteraz, už vychádza z módy. „Kino so storočnou tradíciou dlhé roky spoluvytváralo genius loci mesta. Toho mesta, ktoré by si zaslúžilo mať svoje kino aj v budúcnosti a mohlo sa tak zaradiť medzi východoslovenské mestá Vranov nad Topľou, Michalovce, Kežmarok, Humenné, Svidník a Spišskú Novú Ves, ktorým sa digitalizácia už podarila,“ dodal Ľ. Pavlovský.

Píšu projekty

Osud kina v Sabinove nie je ľahostajný ani vedeniu mesta.

„Momentálne na zmodernizovanie kina nie sú peniaze. Riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Sabinove má za úlohu cez projekty získať prostriedky na digitalizáciu a mesto sa bude podieľať na spolufinancovaní. Viem, že kinu hrozí zánik, ale sami to zaplatiť nemôžeme. Toho roku nemôžeme ani uvoľniť žiadne peniaze. Kino sa možno odstaví, čo by bola škoda, to by sme nechceli,“ informoval primátor mesta Sabinov Peter Molčan (Smer).

História sabinovského kina

V roku 1912 z iniciatívy mesta bol prestavaný starý mlyn a časť vtedajšieho gátra na elektráreň, ktorá postupne začala dodávať elektrinu do úradov, firiem a domácností majetnejších občanov. To umožnilo fanúšikovi filmového umenia Benjaminovi Krauszovi zriadiť a postupne sprevádzkovať kino. V prenajatom objekte vedľa radnice dal na prízemí odstrániť priečky, čím vznikla pomerne veľká miestnosť, v ktorej bolo 110 miest na sedenie. Premietacie plátno nahradila bielo natretá stena orámovaná čiernym rámom. Kino sa volalo Sperling.

V kine bola v drevenej kabínke jedna premietačka a počas premietania sa musela robiť prestávka, aby sa mohli vymeniť kotúče. Pred predstavením a počas prestávok vyhrávala cigánska kapela alebo cimbal. Premietali sa nemé grotesky, predávali sladké, do farebných papierikov zabalené „sperlingove“ cukíky, v prestávkach bolo veselo. Svoju činnosť ukončilo kino v roku 1929 z bezpečnostných dôvodov.

Premietanie filmov sa následne prenieslo do kasární, kde sa premietalo až do roku 1934, kedy sa v Sabinove s veľkou slávou otvoril novovybudovaný kultúrny dom. Budova tohto prvého kultúrneho domu na východnom Slovensku bola slávnostne daná do užívania pri príležitosti osláv vzniku republiky 28. októbra 1934. Ešte v tom roku bolo v objekte zriadené kino Kultura, disponujúce dvomi premietačkami.

Po roku 1945 bolo kino premenované a nieslo už aj dnešný názov Torysa. Kino v tomto objekte fungovalo až do odovzdania modernej viacúčelovej kinosály v novovybudovanom modernom stánku kultúrneho strediska na Ulici Janka Borodáča v roku 1982.

V roku 1990 nastúpil na pozíciu vedúceho kina p. Ľubomír Pavlovský. Ako väčšine vidieckych kín na Slovensku sa ani sabinovskému kinu nepodarilo zastaviť niekoľkoročný prepad návštevnosti. Zo strany jeho zriaďovateľa došlo preto v roku 2000 k radikálnemu kroku. Od IV. štvrťroka bol jeho hrací profil zredukovaný na 4 hracie dni (pondelok, piatok, sobota, nedeľa).

V roku 2005 kino Torysa prežilo ďalšie racionalizačné opatrenia (redukcia hracieho profilu, zníženie pracovných úväzkov), ale stále hralo. Pod situáciu sa podpísal aj zastaraný mono zvuk, ktorým nemalo kino šancu konkurovať dolby digitálnemu zvuku v domácich kinách.

V roku 2009 kino Torysa odpremietalo celkove 102 filmových predstavení, z toho bolo 20 detských predstavení a 8 organizovaných pre školy. Predstavenia videlo 5 587 divákov, pričom tržby z priemeru vstupného 2,00 €, boli vo výške 11 617,30 €, čo bol druhý najvyšší príjem kina za posledných desať rokov.

Onedlho sa situácia opäť zmenila. Na scénu prichádza digitalizácia. Tá si však vyžaduje značné finančné prostriedky.

Zdroj: Ľ. Pavlovský

Ľubomír Pavlovský. Vedúci kina v Sabinove.