Bardejov a okolie patria medzi turistické skvosty, kde dominujú partie domácich i hraničných hrebeňov, modrá i červená značka povedie každého tými najzaujímavejšími dolinami i vŕškami. Pod Čergovom v Raslaviciach vyrástol Jozef Chovanec, v rodine ktorého sa zakorenil vzťah k prírode, kde sa môže každý udomácniť podľa predstáv.
BARDEJOV. Už dávnejšie sa v okresnej ankete športovcov objavil vysokohorský turista Jozef Chovanec starší medzi desiatkou najúspešnejších športovcov.
Za minulý rok sa to zopakovalo, no nebol to ten istý športovec, ale z tej istej rodiny, najstarší syn.
Medici si podmanili výšky
V rodine lekára Jozefa Chovanca z Bardejova to asi dostali potomkovia do vienka. Traja synovia dokonale poznali najprv okolie Bardejova, no najviac si to zobral k srdcu Jozef, ale aj mladší brat Michal i najmladší Juraj k prírode nemajú ďaleko.
Všetko to začalo s rodinnými vychádzkami v okolí mesta, väčšinou po Slovensku. Jozef Chovanec mladší spomína takto: „Bolo to s otcom počas rôznych výletov, ktorý uprednostňoval turistické terény. Boli to hrebeňové túry alebo niekoľkodňové prechody Slovenského Rudohoria, Slánskych či Kremnických vrchov. Vo Vysokých Tatrách ako deti sme s otcom skôr robili chaty. No sám som bol na Gerlachu len nedávno po škole.”
Chovanec junior vyštudoval medicínu v Košiciach, kde mal dobré zázemie pre turistiku a pokračuje v zdokonaľovaní prekonávania vrcholkov.
„Uprednostňujem skôr kopce, kde sa dá vyjsť pešo, nemusí sa tam liezť. S kamarátmi sme spravili najvyššie bulharské a rumunské hory. Sú to nádherné masívy, podobne ako na Ukrajine.”
Chovanec sa cíti vysokohorským turistom a v Regionálnej rade KST vedie sekciu pešej turistiky: „Príroda má svoje čaro, je to fenomén a kto raz k tomu pričuchne, nevie bez nich žiť. Najmä tie vysoké, kde je riedky vzduch, menej kyslíka, je to v určitom zmysle taká droga. Keď tam už raz niekto bol, zažil to, tak ho to láka, aj keď je to ťažké. Tam si človek uvedomí, aký je malý a príroda veľká, musí mať k nej úctu, aby tam dokázal prežiť. Doteraz sme mali šťastie na počasie a dobrých vedúcich. Zdravotným problémom sa tam nedá vyhnúť.”
Zvládol 7–tisíc a teraz maratón
Pobudol na najvyššej hore Európy a Kaukazu – Elbruse (5642) alebo v Južnej Amerike na štíte Aconcagua (6962). Chovanec cíti, že prekonávanie takýchto výšok je aj o životnom štýle, kondícii, nuž pridal maratónsky beh.
„V roku 2005 som začal behať, uvedomil som si, že pri povolaní potrebujem aj športovať, udržiavať sa fyzicky aj psychicky v pohode. Triatlon i kamaráti na vysokej škole mi pomohli, a tak som o tri roky zabehol prvý maratón. Doteraz som zvládol päť. Najlepší čas 3:23 hod.”
Vytrvalci Partizána Bardejov sa pripravujú na košický jubilejný Medzinárodný maratón mieru, v tíme by opäť nemal chýbať J. Chovanec.
„Začal som lepšie ako minulý rok, bol som na maratóne v Krakove, bežal som za 3:24 h. Bolo to po bežeckom lyžovaní a teraz príprava začala naplno. Sú tu zapálení maratónci od ktorých sa dá veľa naučiť. Behám s Bohušom Čepigom, Mariánom Makarom či Abi Balogom, ten je skôr triatlonista. Som rád, že mám takých partnerov na behanie.”
Na minuloročnom MMM J. Chovanec (1980) dobehol v domácej konkurencii na 30. mieste časom 3:37,23 hod.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
