Dôchodca zo Zemplína chodí na huby celý rok a zbiera aj druhy, ktoré málokto pozná.
ZÁMUTOV. Pravá hubárska sezóna na Zemplíne sa ešte nezačala, no zanietení hubári križujú tamojšie lesy aj počas týchto horúcich dní.
Nezriedka sa stáva, že prinesú domov plné košíky. Kozákov a hríbov je v nich ale pomenej, zato húb, ktoré bežní smrteľníci nezbierajú, požehnane.
Celoročný hubár
Dôchodca Ján Terray, ktorý bol kedysi pracovníkom štátnej ochrany prírody, sa pohybuje v lesoch na Zemplíne počas celého roka.
Na huby chodí ako sám vraví od jari, keď začína smrčkami, až do zimy keď zbiera plamienku zimnú, nezriedka hlivu ustricovú ale aj judášove ucho.
"Z uška je výborná polievka. Napríklad u Číňanov to je veľmi vážená huba - delikatesa."
Košík spomínaného dôchodcu je po návrate z lesa väčšinou naplnený po okraj. Aj on totiž patrí k hubárom, ktorý sa neorientujú výlučne iba na hríby, masliaky či kozáky.
"Napríklad iba v Slanských vrchoch rastie 800 až 900 druhov húb. Odborníci tvrdia, že jedlých je približne 40 druhov, ja zbieram v lesoch vyše 30 druhov. Bežní hubári asi do 10 druhov," ozrejmil J. Terray, ktorý huby nielen rád zbiera, ale aj konzumuje.
Ján Terray je skúsený hubár. Foto: TASR/Tomáš Doboš
Bez skúseností radšej pozor
Dôchodca, ktorý je zároveň členom Slovenskej mykologickej spoločnosti upozorňuje, že do zbierania "netradičných" druhov by sa nemali púšťať ľudia bez potrebných znalostí.
Napríklad našu najjedovatejšiu hubu, muchotrávku zelenú si totiž môžu zameniť s jedlou plávkou.
Pri všetkých farebných hubách s bielymi bodkami ale smrteľné nebezpečenstvo nehrozí. Neraz preto končia na pekáči skúsenejších hubárov.
"Muchotrávka červenkastá je jedna z najchutnejších. V Čechách si ju napríklad cenia viac ako dubáky. Dá sa pripraviť na rôzne spôsoby, na sušenie však vhodná nie je," vysvetlil J. Terray.
V lesoch na Zemplíne sa podľa jeho slov darí v tomto roku mimoriadne trúdnikovi klobúčkatému, ktorému sa tam ľudovo hovorí barania hlava. Z menej tradičných húb sa mykológ pristaví pri rýdzikovi korenistom.
"Tu ho mnohí nazývajú biľ. Hoci sa zvykne uvádzať, že je nejedlý, po špeciálnej úprave jedlý je. Má v sebe trocha štipľavé mlieko. Huba sa však obvarí, neskôr opraží a konzumuje. Dá sa povedať že rastie stále aj v období sucha čiže aj teraz."
Aj menej tradičné sú výborné
Zemplínsky región je počas roka plný ďalších lahôdok z ríše húb, ktoré podľa J. Terraya menej "zdatní" hubári z obáv radšej nezbierajú.
"Trúdnik šupinatý, po našom peštrák, je výborný na polievku pokiaľ ide o mladú plodnicu. Dá sa z nej urobiť taký silný vývar ako z hovädzieho mäsa, je to drevokazná huba," vysvetľuje Jozef Balog, ďalší skúsený hubár zo zemplínskej obce Zámutov.
"Rastie tu toľko chutných húb v priebehu roka..., nespomenul som doteraz májovky, kuriatka, sírovec obyčajný, či lievik trúbkovitý, ktorý je výbornou hubou aj napriek svojmu neprívetivému zovňajšku," konštatuje J. Terray.
Skúsení hubári bežným návštevníkom lesa odporúčajú, aby si kvôli vlastnej bezpečnosti doplnili informácie o ríši húb ak plánujú siahnuť po menej tradičných druhoch, prípadne požiadali o pomoc mykologické poradne.
Ak chcú svoj čas využiť v lese čo najefektívnejšie mali by mať prehľad aj o miestnych drevinách.
Práve tradičné konzumné hríby totiž rastú v tesnej blízkosti viacerých druhov stromov. Hríb smrekový či kozák brezový k svojim prívlastkom neprišli náhodne.
"Hubári z neznalosti často blúdia po lesoch, pričom sa im podarí naplniť košík niekedy až za pol dňa. Tým, ktorí sa vyznajú v drevinách sa to podarí za dve hodiny, väčšinou aj skôr," prízvukuje Balog.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
