Podľa hovorcu a vedúceho kancelárie primátora Bardejova Jozefa Guligu sú zasadnutia mestskej rady neverejné. Upravuje to aj rokovací poriadok mestskej rady. Na jej štvrtkovom zasadnutí však bola prítomná Bardejovská televízia (BTV), aby o tom, čo sa na rade prerokovávalo, informovala verejnosť už na druhý deň vo svojom spravodajstve. Týždenník Bardejovský Korzár takúto možnosť nedostal. Žiadosť o účasť na rade aj následnú žiadosť o poskytnutie informácií z jej zasadania Guliga zamietol.

BARDEJOV. Keďže zasadanie mestského zastupiteľstva bude až koncom septembra, týždenník Bardejovský Korzár chcel verejnosť informovať o tom, čo sa prerokovávalo na minulotýždňovom zasadnutí mestskej rady.

Na mestskom webe je síce zverejnená pozvánka s jednotlivými bodmi rokovania, tie sú však koncipované dosť všeobecne a hlavne neobsahujú závery a odporúčania prijaté na mestskej rade.

„Počas môjho pôsobenia som sa nestretol so žiadnou otázkou, ktorá by smerovala k mestskej rade. Ak už chcete verejnosť informovať, tak by to malo byť o záveroch, o definitívnej podobe a to je výsledok rokovania mestského zastupiteľstva a nie mestskej rady,“ reagoval Guliga na našu žiadosť o informácie so zasadania mestskej rady.

Na otázku, či zvýhodnením jedného média pred druhým nerobí mesto rozdiely medzi jednou a druhou časťou verejnosti, odpovedal: „Čo mám na to povedať? Ja ich nerobím. Primátor rozhoduje, kto bude na mestskej rade prítomný a kto nie. Nemyslím, žeby sme niekoho diskriminovali.“

Stanovisko primátora, prostredníctvom ktorého by potvrdil alebo vyvrátil spomínané tvrdenia a odpoveď na otázku, podľa akého kľúča sa rozhoduje a kto z médií či verejnosti sa môže a kto nemôže zúčastniť mestskej rady, sme do uzávierky nedostali.

Nie je dôvod diskriminovať médiá

Podľa Ivana Rončáka z Transparency International Slovensko zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý toto upravuje, presne nehovorí, ktoré zasadnutia a rokovania samosprávnych orgánov sú verejné a ktoré nie.

Definuje iba, ktoré zasadnutia a schôdze národnej rady sú verejné a ďalej hovorí, že primerane k tomu by sa mali riadiť aj obce a mestá.

„Zákon o obecnom zriadení definuje, že zásadne verejné sú rokovania mestského zastupiteľstva. Žiadny zákon teda natvrdo neuvádza, že mestská rada je verejná. Na druhej strane sú mestá ako napríklad Banská Bystrica alebo Martin, ktoré majú verejné aj zasadnutia mestskej rady. Upravuje si to teda sama obec alebo mesto vo svojom rokovacom poriadku. Samozrejme politici, či už samosprávni alebo vládni, potrebujú takéto politbiro, kde si veci povedia tvrdšie. Na týchto radách sa veci často predpripravujú, tzv. 'pečú' pre ďalšie odporúčania a schvaľovania,“ hovorí Rončák.

„No fakt, že na mestskej rade bola prítomná iba lokálna televízia, celú situáciu zásadne mení, pretože tým sa vlastne mestská rada priznáva, že ich zasadnutie nie je až také 'neverejné'. Ak teda je na mestskej rade prítomné nejaké médium, alebo časť verejnosti, potom nie je dôvod robiť rozdiely medzi touto a inou časťou verejnosti alebo médiom,“ vysvetlil Rončák.

Existuje precedens

Ohľadom sprístupňovania informácií z mestskej rady však už existuje aj precedens zo septembra 2009.

Išlo o prípad, keď žiadateľ požiadal mesto Bratislava o sprístupnenie kópie zápisnice zo zasadnutia mestskej rady.

Primátor mesta Bratislava zápisnicu odmietol sprístupniť z dôvodu, že obsahuje osobné údaje fyzických osôb.

Krajský súd v Bratislave aj Najvyšší súd SR zrušili rozhodnutie primátora ako nezákonné.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári