FINTICE. Historické šľachtické sídlo vo Finticiach, okres Prešov, vzniklo v 16. storočí v renesančnom štýle. Postupne k nemu pribúdali veže, sýpky a ostatné hospodárske objekty.
Historik Gabriel Trusa vysvetľuje, že kaštieľ v druhej polovici 18. storočia prešiel zásadnou barokovou prestavbou.
Bolo to v období, keď bol jeho vlastníkom šarišský župan Samuel Dessewffy. Zaujímavosťou je aj kostol, ktorý je spojovacou chodbou ponad miestny potok prepojený s kaštieľom.
Majitelia si potrpeli na kultúru
Trusa pripomína, že technickou vymoženosťou tohto šľachtického sídla bolo aj akési ústredné kúrenie s teplovzdušnými kanálmi.
V suteréne bola kanalizácia, ktorou sa odvádzala voda z vodojemu. Majitelia si potrpeli na vzdelanie, pretože tu nechýbala knižnica a bohaté reprezentačné priestory.
"Priamo v knižnici, ktorá v poslednom čase bola na prízemí kaštieľa v bývalej rytierskej sále, mala byť uložená zbierka hudobnín, ktorá je dnes známa ako Fintická zbierka hudobnín a je uložená v Matici slovenskej na úseku historických rukopisov v archíve literatúry a umenia v Martine," hovorí historik.
Všetko toto svedčí o tom, že majitelia kaštieľa boli veľkými propagátormi hudobného umenia a k tomu viedli aj svoje deti, pretože tu vraj pôsobili učitelia hudby až z hlavného mesta monarchie.
Hovorí sa o návšteve Beethovena
Medzi ľuďmi sa spomína, že v tomto kaštieli mal údajne nejaký čas stráviť aj jeden z najväčších svetových hudobných velikánov.
"Či už je to pravda, to nevieme, ale podľa tradície v roku 1801 bol na toto panstvo pozvaný Ludwig van Beethoven. Ide však o historickú domnienku, ktorá nebola vážne podložená nejakými konkrétnymi a jasnými faktami. Čulý hudobný život tu naozaj existoval. Našli sa doklady o tom, že sem bol pozvaný učiteľ hudby priamo z Viedne," pokračuje historik.
O Beethovenovej návšteve hovoril predovšetkým Jozef Kolarčík, fintický etnológ, ktorý sa opieral o miestne zdroje.
Vzácnu návštevu orchestra vo svojich prednáškach spomínal aj profesor Anton Ciger.
Snažia sa obnoviť, čo sa dá
Nielen umením bol kaštieľ živý, pretože bol aj bohatým hospodárskym sídlom. Z tohto obdobia sa zachovala voliareň, kde po menšej rekonštrukcii mohli vybudovať reštauráciu.
Stará sýpka však pomaly chátra, pretože obec nemá dostatok zdrojov na opravu. Niektoré priestory sa podarilo zachrániť a opraviť aj vďaka prispeniu terajších prenajímateľov.
Samospráva obce verí, že príde výzva z eurofondov a pustia sa do rozsiahlej rekonštrukcie. Domácim totiž nie je osud kaštieľa ľahostajný.
Starostka Terézia Gmitrová si myslí, že ak získajú peniaze na zreštaurovanie stropných malieb, podarí sa im obnoviť priestory knižnice, kde by mohla vzniknúť malá expozícia.
Niektoré veci sa však podarilo dosiahnuť vďaka zdrojom z eurofondov.
"Opravu fasády a výmenu časti okien v kaštieli sme urobili z dotácie ministerstva kultúry, od ktorého sme získali viac ako 50 000 eur. Teraz očakávame výzvu eurofondov a to by sme možno išli aj do celkovej opravy kaštieľa," tvrdí starostka.
Viac ako 500 000 eur z európskych zdrojov investovali do opravy nádvoria, komunikácií, chodníkov a celej centrálnej zóny.
Kostol, ktorý bol prepojený chodbou do bývalého kaštieľa. Foto k článku: TASR/Milan Kapusta.
Unikátna ľadovňa
Na rekonštrukcii sa podieľal aj Fintičan Jozef Šimko. Ten tvrdí, že by bolo dobre, keby sa podarilo odkryť a sprístupniť stredovekú "mrazničku", čo môže byť niečo unikátne.
Keď počul od svojej príbuznej, že grófska vnučka jej v lete dala ochutnať zmrzlinu, najskôr jej nechcel veriť.
"Dole v pivnici pri potoku bola ľadovňa, kde cez zimu furmani navozili narezaný ľad z potoka, tam ho uskladňovali a tam bol vo vrstvách niekoľkých metrov. V podstate toto slúžilo ako chladovňa a ľadovňa. Čiže, oni si vyrobili normálne zmrzlinu z ovocia a mlieka a dali to tam zamraziť," hovorí podnikateľ.
Myslí si, že by bolo dobre túto ľadovňu odkryť, údajne vraj takéto priestory sú len niekde na západnom Slovensku.
Je presvedčený, že toto by do Fintíc pritiahlo viac záujemcov o históriu a staré technológie.
Fakty o obci
Dejiny šarišskej obce Fintice siahajú podľa historických záznamov a dobových nálezov až do 13. storočia, keď tu pri obchodnej ceste vznikla strážna usadlosť.
O niekoľko storočí tu vtedajší šľachtici vybudovali sídlo, ktoré sa postupne rozrástlo na kaštieľ s pomerne veľkým zázemím.
Obyvatelia dediny, ktorá leží necelých desať kilometrov od Prešova na úpätí Šarišskej vrchoviny na pravom brehu riečky Sekčov, sa v minulosti živili poľnohospodárstvom, remeslami a prácou v lese.
Starostka Terézia Gmitrová konštatovala, že v obci dnes žije 1900 obyvateľov, z ktorých väčšina sa hlási k rímskokatolíckemu náboženstvu.
Túto skutočnosť vyjadruje aj obecný erb, ktorý zobrazuje patrónku obce Pannu Máriu s anjelmi po oboch stranách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
