Jeden sa konal v srbskom meste Pirot a druhý v talianskom Castiglione del Lago. Oba festivaly boli síce o folklóre, ale v Rozmarijčatách zanechali rozdielne spomienky.
PREŠOV. Ako zdôraznila vedúca súboru Rozmarija Daniela Kovalčíková, ak dve krajiny robia to isté, výsledok nemusí byť rovnaký. Nie sú to prázdne slová, keďže o súbore sa dá povedať, že už precestoval celú Európu. Zaujímali sme sa teda o rozdiely, ktoré naznačili.
„Srbské mesto Pirot je malé mestečko na hraniciach s Bulharskom, ale poskytli nám ubytovanie v malom pohodlnom hoteli. V Castiglione del Lago sme zase bývali v stredoškolskej telocvični na vojenských posteliach. V Pirote sa každý deň konali sprievody, koncerty s profi technikou, na ktorých bolo v hľadisku aj dvetisíc divákov. V Castiglione sme zase museli cestovať 170 kilometrov do mesta Vejáno a vystupovať za pizzu takmer na chodníku. V Srbsku sa súbory tešili pozornosti médií, v Taliansku o nás nikto nevedel a keby nebolo striedmo odetých Brazílčanov, možno by si ani nikto nevšimol, že sa koná festival,“ popísala Kovalčíková dojmy z posledných festivalov.
Rozmarijčatá netajili, že pozornosť a priateľskosť Srbov im bola bližšia, ako uzavretosť Talianov. Rozdiely si uvedomovali a postupne ich vyhodnotia. Napokon, nemusia prijať každé pozvanie na festival. Prebojovali sa už medzi špičku, a tak si môžu začať vyberať.
Pozvaní majú dosť, ale tie nenahradia stretnutia s exotickým folklórom, ktorý na festivale prezentovali Argentínčania, Brazílčania či Číňania. Aj medzi nimi našli priateľov a hľadali spoločné črty v odevoch aj hudbe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
