„Sila statočného života – Irenkina mladosť v Bardejove“, je titul a podtitul knihy, ktorú Camille Labas minulý utorok krstila v Okresnej knižnici Dávida Gutgesela v Bardejove.
BARDEJOV. Príbeh o starom Bardejove a Bardejovčanoch rozpráva mama autorky Irenka Rondzíková-Milčevičová, ktorej autorka knihu na svojom krste venovala.
Keďže otec Irenky bol bardejovský remeselník, majster kolesár, knihu pokrstili symbolicky drevenými stružlinami.
Camille Labas sa narodila v Prešove, jej rodičia však pochádzajú z Bardejova.
Absolvovala zahraničné gymnázium v Banskej Štiavnici a potom študovala nemeckú literatúru a jazykovedu na univerzite v Nemecku (bývalej NDR).
Po štúdiách sa vrátila a žila v Bardejove. V roku 1986 spolu s manželom a dcérou emigrovala do Rakúska, kde žije dodnes.
Pracovala v Nemecku, Rakúsku aj Gruzínsku ako učiteľka, prekladateľka a korektorka vo vydaveteľstve.
Cestovala autostopom, písala články, poviedky, vedecké články a cestopisy. Pred troma rokmi vydala na Slovensku svoju prvú knihu básní Miesto v tráve.
Návrat ku koreňom
Zdrojom príbehu jej druhej, prozaickej knihy je rodinná pamäť, ktorú podáva ústami svojej mamy Irenky ako dobové svedectvo o živote mesta i konkrétnych predkov v rozpätí sto rokov: 1861-1961.
„Kniha zachytáva jednoduchý život a umenie dobre ho zvládnuť. Bol to život pre dnešnú mladú generáciu takmer nepredstaviteľný – bez vodovodu, kúpeľne, s praním v potoku a kúpaním sa v drevenom koryte, s v dome pečeným chlebom, zabíjačkou a podobne,“ píše v predslove ku knihe Ľubica Bartalská.
Text knihy je oživený regionálnymi nárečovými výrazmi a ilustráciami dcéry Miriam, nájdeme v nej aj špeciálny slovníček bardejovského nárečia a krátku históriu mesta Bardejov.
Na otázku, o čom je jej druhá kniha, autorka odpovedala: „Kniha rozpráva v prvej osobe moja mama Irenka. Je o jej rodine, otcovi, mame, ale aj o rodinách ďalších statočných Bardejovčanov a remeselníkov. O príbehoch, živote a hodnotách obyčajných, jednoduchých ľudí, ktorí tu žili a vychovávali v tomto meste svoje deti.“
Uchovať hodnoty starých Bardejovčanov
Pre Camille Labas Bardejov začal znamenať veľa, až keď odišla do zahraničia.
„Na západe som si uvedomila, že netreba všetko automaticky preberať. Že je potrebné uchovať si aj to, čo som si doniesla so sebou. Boli to častokrát iné životné hodnoty, príklady a príbehy, ako sa žilo. Vtedy som si uvedomila, že to všetko mám z väčšej časti práve z Bardejova. Tieto hodnoty som sa najprv snažila odovzdať svojim deťom, a keď deti dorástli a odišli, povedala som si, že ich spíšem, aby som ich uchovala pre ďalšie generácie. Aby sa zachovala blízkosť rodiny, ktorú mi niekedy Bardejov ako malé, milé mestečko dal,“ vysvetľuje, ako vznikla myšlienka napísať túto knihu.
Mať príležitosť strácať
Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi s dvoma kuframi a jednou gitarou Camille Labas z Bardejova aj zo Slovenska kvôli bývalému režimu odišla. Tvrdí však, že na západe nenašla nič z toho, čo hľadala.
„Našli sme tam hlavne príležitosť strácať, a to je veľmi dôležité. Keď som rozmýšľala, že napíšem túto knihu, uvedomila som si, že za to pravé, čo človek naozaj prežije, sa netreba hanbiť. Veď to prežívame všetci. Každý prežíva straty, radosti aj sklamania. Bardejov pre mňa vždy predstavoval mesto, kde som našla krásne ľudské teplo. A ani teraz, po toľkých rokoch, pri návrate do Bardejova som nepociťovala, žeby sa ľudia zmenili. Myslím, že Bardejovčania zostali otvorení, milí a ľudskí, čo ma veľmi teší. Toto na západe nenájdete,“ prezradila autorka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
