Podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO bol Vranov nad Topľou v minulom roku tretím najzadlženejším mestom na Slovensku.
VRANOV NAD TOPĽOU. „Ministerstvo financií počnúc rokom 2012 zlepšilo dostupnosť údajov potrebných na presné určenie zadlženia samospráv podľa postupu uvedeného v zákone. Táto zmena viedla k spresneniu určovania výšky dlhu, pričom vo väčšine prípadov zmena metodiky prispela k nižším výsledným výškam dlhu na strane obcí,“ uviedol Matej Tunega, analytik spolupracujúci s INEKO.
Na každého obyvateľa Vranova pripadá dlh 307,64 eura. V roku 2010 bol dlh dokonca ešte vyšší, a to 376 eur na jedného obyvateľa.
Nárast súvisel s úverom, ktorý mesto muselo zobrať na spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu a Európskej únie.
Išlo napríklad o rekonštrukciu Základnej školy Juh, ZŠ Juh, urbanisticko-architektonickú úpravu centra mesta, rekonštrukciu materskej školy na Sídlisku II či rekonštrukciu Základnej školy na Kukučínovej ulici.
„K 31.12.2009 bol zostatok Eurofondy úveru vo výške 141 332,94 eura, to je na jedného občana vo výške 6,11 eura. K 31. 12. 2010 predstavoval zostatok Eurofondy úveru 2 638 717,14 eura, čo je na jedného občana 114,05 eura, teda nárast o 108 eur,“ informovala Eva Fedorňáková, hovorkyňa mesta Vranov nad Topľou.
Všetko o hospodárení vašej obce nájdete na webe obce.ineko.sk.
Dlh znížili
Primátor mesta Ján Ragan (nez.) tvrdí, že zdedil zadlžené mesto. To, že podľa INEKA je Vranov tretím najzadlženejším mestom v krajine, primátora trápi.
„Toto hodnotenie určite nie je pre naše mesto lichotivé. O tom, že naše mesto je zadlžené, som informoval občanov hneď po svojom nástupe na funkciu primátora. Už v roku 2011 som podával informácie o zadlženosti mesta. Tá v tom období bola katastrofálna, približne vo výške 51 percent. Mesto malo na svojom konte úvery z predchádzajúcich období. Celkový objem úverov predstavoval výšku viac ako 12 miliónov eur,“ informoval primátor mesta Vranov nad Topľou J. Ragan.
„Racionálnymi krokmi sa nám podarilo záväzky mesta v období rokov 2011-2012 znížiť o 2,2 milióna eur. Dokonca za sedem mesiacov tohto roka sa nám podarilo znížiť záväzky mesta o ďalších 1,7 milióna eur,“ uviedol J. Ragan.
Platia len za najnevyhnutnejšie položky
„Všetky finančné prostriedky boli použité len na najnevyhnutnejšie výdavky mesta. Zmeny, ktoré som urobil v organizačnej štruktúre úradu, zabezpečili mestu výraznú úsporu. V roku 2011 sme začali zabezpečovať starostlivosť o zeleň prostredníctvom aktivačných pracovníkov. Od roku 2012 vlastnými silami a prostriedkami zabezpečujeme letnú a zimnú údržbu mesta. Aj tieto kroky priniesli výraznú úsporu. Bohužiaľ, museli sme obmedziť výdavky na opravy miestnych komunikácií. Situácia nám umožňuje riešiť len havarijné stavy. Rozpočet na opravy komunikácií sme nezvyšovali, značné finančné prostriedky vynakladáme na úhradu opráv zrealizovaných v rokoch 2009 a 2010. V tomto prípade ide o takzvané PPP projekty, ktoré boli schválené taktiež bývalým vedením mesta Vranov nad Topľou. Šetriť finančné prostriedky sme sa rozhodli aj pomocou zintenzívnenia separovaného zberu,“ skonštatoval Ragan.
Zistili sme
Hagyari: Netreba démonizovať dlh
Desiatku najzadlženejších miest uzatvára Prešov. Podľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO bol vlani dlh na jedného Prešovčana 219, 70 eura.
Primátor mesta Prešov, Pavel Hagyari (nez.) tvrdí, že z mestského dlhu netreba robiť strašiaka. „Mesto Prešov je so 41 percentami tretinu pod zákonom stanovenou hranicou, označovanou ako hranica ekonomickej bezpečnosti (60 percent), čo je absolútne dostatočné a netreba démonizovať dlh. Úverová politika, ktorá je najmä v rukách mestských parlamentov, je jedným z nástrojov ekonomického rozvoja mesta a jeho majetku. Tieto financie boli použité na cesty, IPZ, rekonštrukcie a opravy škôl a ostatné potreby, ktoré vyplývajú z požiadaviek obyvateľov a života v meste,“ hovorí primátor.
„Čo je však v tejto súvislosti zarážajúce, že kompetencie miest sa zvýšili dvojnásobne a podielové dane sa znížili z 82 na 65 percent. Rovnako nárast požiadaviek na rekonštrukcie a opravu majetku, ktorú samosprávy dostali od štátu, sa neúmerne zvyšuje,“ zdôraznil P. Hagyari.
Primátor zároveň upozornil, že možnosťou ako znížiť dlh, je aj zvýšenie daní či predaj majetku: „Mesto ale neuvažuje nad zvyšovaním daní ani nad fatálnym výpredajom mestského majetku,“ dodal Hagyari.
čor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
