Treťoligoví juniori rovnako ako áčko získali naposledy tri body na pôde Vranova a v pelotóne sa vyhupli vyššie. Hostia vybojovali prvý raz v tomto ročníku v cudzom prostredí plný úlovok a patria zatiaľ k príjemným prekvapeniam ročníka.
PREŠOV. Kým hostitelia sa trápia a zmietajú vo svojich problémoch, rezervisti dosiaľ nenašli svojho premožiteľa.
Aj pred týmto meraním síl boli miernym favoritom a chceli potvrdiť premiérové víťazstvo spred týždňa doma. Pri pohľade na smutnú a zamračenú oblohu, sústavný dážď a rozmočené ihrisko si ale uvedomovali, že to nebude jednoduché.
„Aj tréner nám povedal, že na takomto teréne netreba vymýšľať, ale hrať jednoducho, účelne. Vedeli sme, že podmienky sú rovnaké pre oboch súperov a kto sa s nimi lepšie vyrovná, ten obstojí,“ konštatoval brankár Prešova B Denis Barát.
Ten si udržal znovu čisté konto, naposledy inkasoval v domácom vystúpení s Ružinou, pričom v tomto ročníku odchytal väčšinu zápasov svojho celku (štyri).
„To, že som nedostal ani gól, je zásluha celého kolektívu. Chlapci príkladne bojovali a v obranných činnostiach robili minimum chýb, ktoré by mohol súper využiť.“
Aj ochranca prešovskej svätyne pripomenul, že ihrisko bolo naozaj podmáčané, kožená sa miestami zadrhávala, nechcela sa kotúľať. „Pri druhom góle nám terén pomohol, keď lopta zastala vo vode, a tak sme skórovali.“
Prešovský gólman ale pridupľoval, že neradno spájať sťažené podmienky s výsledkom. „Boli sme lepší, futbalovejší, nikto nemôže hovoriť, že sme vyhrali hlavne vďaka okolnostiam.“
Tvoria veľkú rodinu
Hostia prevýšili rivala v rozhodujúcich činnostiach, no hlavne pohybovo boli zdatnejší a ľahšie behali na hracej ploche.
„Domáci nás veľakrát neohrozili, skôr to boli centre či nejaké strely. Do šancí sme ich nepúšťali, až na pár výnimiek. Len potom sme miestami urobili zbytočné fauly v okolí šestnástky, odkiaľ to domáci nakopávali do ohňa. Raz mi pomohlo brvno, no inak sme kontrolovali priebeh zápasu.“
Juniori mali vymaľované už do prestávky, keď viedli dvojgólovým rozdielom. Bol to prvotriedny výkon?
„To neviem posúdiť, isté je, že sme ovládli dianie. Navyše sme si uvedomovali, že na takomto teréne nemožno očakávať krásu hry a futbal sa hrá na góly. Preto sme nešpekulovali a boli radi, že nám dve akcie vyšli. Cez prestávku sme si hovorili, že podklad bude ešte náročnejší, a preto jediný spôsob hry bola priamočiarosť a neotáľanie s prihrávkami,“ zhodnotil úsilie D. Barát.
Béčko Tatrana sa teda lepšie aklimatizovalo na nefutbalové podmienky a vyťažilo z toho. Hoci po zmene strán už loptu do vranovskej siete neposlalo (najbližšie bol k tomu Jakubčin, ale brankár súpera Makó bol proti), úspech si ustrážilo.
Po remízovom začiatku jesene, keď rezerva Tatrana tri razy uhrala zmierlivý výsledok, prišiel už rad na výhry a ostatné dva duely zase zlepšili náladu.
„Kolektív je stmelený, hráči áčka i béčka tvoria veľkú rodinu a klape nám to vnútri partie,“ dodal brankár Prešova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
