Prešovský salónny orchester odohral valčíky, galopy, polky a čardáše významného bardejovského rodáka. Na koncerte boli aj potomkovia Bélu Kélera, pravnuk a vnučka jeho syna Alberta.
BARDEJOV. V Bardejove sa narodilo veľa historických osobností. K svetovej klasickej hudbe prispelo mesto viacerými hudobnými skladateľmi.
Najvýznamnejším z nich je Béla Kéler, ktorý si vo svojej dobe získal uznanie v mnohých krajinách.
Peter Bubák, učiteľ Gymnázia Leonarda Stöckela v Bardejove, sa zaoberá životom a dielom Bélu Kélera niekoľko rokov. Už štvrtý rok pripravuje festival s názvom Kultúrne leto Bélu Kélera.
„Raz som počul vo vysielaní viedenského rozhlasu reláciu o zabudnutých Strausových súčasníkoch. Spomínali tam aj bardejovského rodáka Bélu Kélera a uviedli aj jeho nahrávku „Na krásnom Rýne spomínam na teba“. Bol som prekvapený, aká krásna hudba to je. Trvalo roky, kým som sa k tej nahrávke dostal. Dozvedel som sa, že Kéler má na bardejovskom námestí nielen pamätnú tabuľu a rodný dom, ale v bardejovskom múzeu aj rozsiahlu hudobnú pozostalosť,“ hovorí Bubák o tom, ako objavil Bélu Kélera a jeho hudbu.
Dve skrine notového materiálu
V bardejovskom Šarišskom múzeu sa začal Kélerovým dokumentom intenzívne venovať.
„Pozostalosť som začal študovať a po určitom čase som ju prešiel celú. Vrátane rukopisov, dvoch skríň notového materiálu a rodokmeňa. Kéler svoju pozostalosť po svojej smrti rozdelil na štyri časti. Jedna putovala do Bardejova, druhá do Prešova, tretia zostala vo Wiesbadene, kde žil a štvrtú rozdelil medzi svojich potomkov. Cez internet som našiel potomkov jeho sestry Emílie Kéler. Béla Kéler začínal ako huslista, ale študoval aj hru na klavír. Chvíľu sa živil hudbou v Prešove. Ako prvého huslistu ho potom prijali do Viedne, kde deväť rokov pôsobil v Theater an der Wien,“ vysvetlil Peter Bubák.
V múzeu môžeme vidieť aj husle, na ktorých hrával vo viedenskom divadle. Vnučka a pravnuk jeho syna ich venovali pánovi Bubákovi, ktorý ich zasa daroval bardejovskému múzeu.
Teraz sú zreštaurované a vystavené ako súčasť skladateľovej pozostalosti. Súčasťou muzeálnej zbierky sú aj ďalšie „memorabílie“ ako krstný či konfirmačný list, alebo zlatá medaila, ktorú Kéler dostal od švédskeho kráľa.
Melodická a veselá Kélerova hudba oslovuje ľudí aj dnes
„Pri štúdiu pozostalosti, rukopisov a tlačených notových zápisov mi stále v hlave vŕtala myšlienka zobrať noty, dať ich jednoducho hudobníkom a znova hrať hudbu, ktorú zložil. Skladby Bélu Kélera sú totiž veľmi optimistické. Je to promenádna hudba, čardáše, polky, valčíky, galopy, piesne sú veľmi melodické a dobre počúvateľné. Dostal som nápad zorganizovať sériu promenádnych koncertov, pretože som bol presvedčený, že jeho hudba môže ľudí osloviť,“ popísal Peter Bubák, ako vznikla myšlienka zorganizovať festival Bélu Kélera v Bardejove.
„Viete, existuje len málo autorov vážnej hudby, ktorých skladby sú veselé. Odkopíroval som teda jednu jeho skladbu a odniesol ju hudobníkom, ktorí ju naštudovali a zahrali. Postupne som im nosil ďalšie a ďalšie skladby. Pred štyrmi rokmi sme spolu s pánom Marhulíkom z oddelenia kultúry vypracovali projekt, získali financie a zorganizovali prvý ročník Hudobného leta Bélu Kélera. A odvtedy ho organizujeme každý rok,“ dodal.
Bardejovský čardáš alebo Uhorský tanec?
Traduje sa, že Johannes Brahms ukradol Bélovi Kélerovi tridsaťdva taktov z jeho Bardejovského spomienkového čardáša. Podľa Bubáka však nešlo o krádež v pravom slova zmysle.
„Akousi zhodou okolností sa nevie, že Brahmsove Uhorské tance nie sú všetky originálnymi skladbami. Prvých desať tancov, okrem siedmeho, sú totiž úpravy iných autorov. Piaty tanec Johannes Brahms prebral od Bélu Kélera. Áno, bol to jeho Bardejovský spomienkový čardáš a v skutočnosti je naozaj prebratých tých tridsaťdva taktov. Ibaže sa vo všeobecnosti o tom nevie. Brahms navyše tieto skladby neopusoval, teda neoznačil ako svoje vydanie. To by teda tiež naznačovalo, že ich jednoducho nepovažoval za také dôležité,“ vysvetlil, ako došlo k tejto „krádeži“.
Život a dielo Bélu Kélera
Béla Kéler, vlastným menom Albert Paul von Kéler sa narodil 13. februára 1820.
Pochádzal zo šľachtickej hornouhorskej protestantskej rodiny. Šľachtické výsady dostali Kélerovci od kráľa Leopolda v 17. storočí, s právom používať vlastný erb.
Otec Štefan Kéler pôsobil v Bardejove ako senátor magistrátu, sudca a školský i cirkevný predstavený evanjelickej cirkvi. Matka Anna, rodená Bothová sa starala o početnú rodinu a vychovávala spolu 14 detí.
Po ukončení štúdií v Levoči, Debrecíne a Prešove sa mladý Albert Paul mal stať poľnohospodárom. Silná láska k hudbe ho však nakoniec priviedla do Viedne, kde vyhral konkurz na miesto prvého huslistu v orchestri slávneho Theater an der Wien.
V roku 1854 prichádza významná ponuka, teraz už na miesto dirigenta v orchestri J. Sommera v Berlíne. Nové publikum si získal svojím temperamentným Sturmgalopom. Začal používať meno Béla Kéler. Dirigentskú paličku už viac neodložil. Svoje koncerty často dirigoval s husľami v rukách, v zhode s dobovou zvyklosťou.
Neskôr prijíma miesto vojenského kapelníka v 10. pešom pluku grófa Mazuchelliho. Potom sa natrvalo usadil vo Wiesbadene, kde pôsobil ako hudobný riaditeľ vojvodu z Nassau a viedol tiež kúpeľný orchester. Z Wiesbadenu odchádzal na dlhé koncertné cesty po Nemecku, Švajčiarsku, Francúzsku a Anglicku. S ľahkosťou komponoval svetlom a optimizmom prežiarenú hudbu, plnú omamne krásnych melódií a temných harmónií.
Bol nesmierne pracovitý a celý svoj plodný život zasvätil hudbe. Z každého koncertu, ktorý dirigoval, si odložil tlačený program. V jeho pozostalosti sa zachovalo 11 zväzkov viazaných programov. Z nich si vieme urobiť podrobný obraz o množstve a repertoári jeho koncertov. Napríklad roku 1871 dirigoval neuveriteľných 366 koncertov.
Zložil 27 rozsiahlych valčíkov a 27 pochodov, 20 čardášov, 18 poliek, 15 piesní, 13 galopov, 10 ouvertúr atď. Množstvo skladieb sa nezachovalo alebo sú nezvestné. Celý skladateľský odkaz, ktorý Kéler odkázal mestu Bardejovu je zachovaný v zbierkach Šarišského múzea a tvorí ho 263 titulov.
Kéler venoval rodnému mestu Bardejovský spomienkový čardáš, valčík Na krásnom Rýne spomínam na teba op.83, ale i niekoľko ďalších skladieb. O jeho láske k rodisku svedčí i skutočnosť, že v rozsiahlom testamente poručil celú svoju hudobnú pozostalosť Bardejovu a Prešovu. Veril, že jeho krajania nedopustia, aby sa na jeho hudbu zabudlo.
Zomrel vo Wiesbadene 20. novembra 1882 vo veku 62 rokov, kde je aj pochovaný.
mh
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
