Marta Nadzonová z Varhaňoviec (okres Prešov) sa stala adoptívnou mamou 12-ročného afrického chlapca Alfréda. Síce sa ešte osobne nestretli, ale prvé rodičovské združenie už má za sebou. Videla vysvedčenie a vie, že sa mu v škole darí.
PREŠOV. Ako nám M. Nadzonová povedala, Alfréd bol dieťaťom ulice a tým, že ho podporuje, nemusí žiť na smetisku, ale môže chodiť do školy.
V Keni to totiž nie je samozrejmosťou. Za školy rodičia musia platiť a zvyčajne na to nemajú peniaze. Deti z chudobných rodín a siroty nemajú šancu na vzdelanie. Štátnych škôl je málo.
„O Alfrédovi viem len toľko, že síce má rodičov, ale pochádza z chudobnej rodiny so šiestimi deťmi. Žil doslova na smetisku a jedlo mal len z toho, čo sa mu podarilo nájsť v odpadkoch. Odkedy chodí do internátnej školy, vraj sa mu darí lepšie a snaží sa učiť. Verím, že sa dostane aj na strednú školu,“ povedala nám o adoptívnom synovi.
Mesačne mu posiela 33 eur na školské pomôcky, oblečenie, jedlo a občas aj nejaké malé darčeky cez Občianske združenie Dobrota sv. Alžbety.
Zastrešuje ho Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Práve oni totiž podporujú základnú internátnu školu sv. Filipa Neriho v lokalite Joska, približne 40 km od mesta Nairobi pre deti z ulice.
V januári tohto roku tam vznikla aj materská škola pre deti z tradičných kmeňov Masajov aj Kamba.
Mnohé z týchto detí chodia s dobytkom na pašu a vracajú sa až večer. Pre finančnú nedostupnosť do školy často ani nenastúpia.
Medzi rodičmi je veľa mladých ľudí
Pre adoptované deti z ulice je škola šancou na lepší život. Na ulici boli vystavené zneužívaniu každého druhu. Prespávajú na chodníkoch, žobrú o jedlo a každý deň sú konfrontované s násilím.
Zo zdravotníckych zariadení ich vyhadzujú aj vtedy, keď potrebujú ošetrenie. Trpia podvýživou a sexuálne prenosnými chorobami. Často ide o siroty, ale niekedy aj samy opustia svoje domovy pre extrémnu chudobu, zneužívanie, rodinné konflikty alebo závislosť rodičov od drog a alkoholu.
Ako nám Nadzonová po poslednom „rodičovskom združení“ povedala, prekvapilo, ju koľko mladých ľudí je medzi adoptívnymi rodičmi. „Na stretnutí adoptívnych rodičov v Bratislave bolo veľa mladých mužov, ktorí si vlastné rodiny ešte netrúfajú založiť, ale osudy týchto detí im nie sú ľahostajné.“
Keď sme sa zaujímali, čo ju motivovalo adoptovať si Alfréda, odpovedala, že v podvedomí o tom uvažovala už dávno. Jedného dňa začala na internete hľadať kontakty na organizácie, ktoré zabezpečujú adopciu. Aktivity OZ Dobrota sv. Alžbety a rozhovor s prof. Vladimírom Krčmérym napokon rozhodli.
„Keď som si predstavila, že tieto deti nevedia, ako chutí čokoláda, že nemajú pravidelnú stravu, nemôžu sa hrať a tešiť, rozhodla som sa rýchlo,“ dodala Nadzonová.
Ako nám povedala štatutárna zástupkyňa združenia Dobrota sv. Alžbety Mária Syneková, v tejto škole pôsobí stály tím pedagógov a dobrovoľníkov.
„ Pre deti je to tak lepšie. V okolitých nemocniciach sa však tímy zdravotníkov striedajú každé tri mesiace a tie prinášajú domov aktuálne správy o tom, ako sa darí adoptovaným deťom, listy, prípadne informácie o tom, čo by potrebovali,“ vysvetlila Syneková.
Pomáhajú aj Divé maky
Nefungujúci sociálny systém obmedzuje africké deti viac, než si vieme predstaviť. Deti zo sociálne slabších rodín však potrebujú pomoc aj u nás, hoci tu je sociálny systém naopak veľkorysý.
Na vzdelávanie má právo každé dieťa, ale rozvíjanie talentu už niečo stojí. Práve v tejto oblasti pomáha deťom zo sociálne slabších rodín Občianske združenie Divé maky cez štipendijné fondy, workshopy a spoločné aktivity.
Pre mnohé rómske deti je táto podpora veľkou šancou, ako sa dostať za hranice rodnej dediny, mesta či kraja a niekde ukázať, čo dokážu. Divé maky majú v každom z krajov svojich koordinátorov a tútorov.
„Dozeráme na deti, ktoré sú zapojené do projektov. Na ich dochádzku do školy, prospech, pokroky vo vzdelávaní a komunikujeme s ich rodinami. Pomáhame im vyriešiť kontakty s úradmi a podobne. Nie je to ľahké, rodičia sú veľmi nedôverčiví, ale keď vidia výsledky, ich postoj sa mení,“ povedal nám jeden z regionálnych tútorov Ján Zubaj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
