Kedysi boli dožinky samozrejmosťou, dnes je tento zvyk už raritou.
LIPANY. Vedenie mesta sa rozhodlo, že sa vráti k tradíciám. Jednou z nich sú aj dožinky.
„Posvätili sme dožinkový veniec na svätej omši, ktorá bola vonku v parku,“ informovala Marcela Tomková z referátu kultúry na Mestskom úrade v Lipanoch.
Potom oslavovali a ďakovali za úrodu na námestí. „Vystúpili nám tu rôzne folklórne skupiny. Zlatým klincom programu bol Ander z Košíc,“ uviedla M. Tomková.
Ľudia z Lipian a okolia si tento rok pochvaľovali úrodu uhoriek.
„Urodilo sa toho požehnane. Ale zemiaky boli slabšie. Bolo veľké sucho. Ale ako to býva, kto sa o svoju záhradku stará, tak ten mal úrodu peknú, kto ju nechal len tak, tak mal úrodu slabšiu,“ povedala nám pani Mária, ktorá predáva zeleninu na trhu v Lipanoch.
Ladislav Loj pestuje zemiaky. „Toho roku boli menšie a neurodilo sa ich toľko, koľko by som chcel.“
Dožinky – slávnosť po ukončení žatvy
Koniec leta a jeseň bola i v súčasnosti je pre roľníka najdôležitejším obdobím roka.
„Na toto obdobie roka sa v našej poľnohospodárskej kultúre vzťahovalo viacero zvykov spojených so zberom úrody a najmä s ich poslednou časťou – dožinkami. Slovom dožinky sa teda označuje slávnosť po ukončení žatvy,“ informoval etnológ Lukáš Jonov.
Zvyky boli spojené so zberom úrody a mali v predkresťanskom období zabezpečiť hospodárovi, gazdovi v nasledujúcom roku prosperitu na poli.
„Tak sa napríklad nechávali na poli posledné klasy, aby bola dobrá úroda aj v nasledujúcom roku, alebo z prvých a posledných klasov sa uplietol dožinkový veniec, ktorý mal symbolizovať rozmnožovaciu schopnosť obilia a podobne. Prvému, prípadne poslednému kosenému obiliu sa pripisovala zvláštna moc, a tak sa dostávalo aj do svadobných pierok, ako súčasť zvykov spojených s obdobím Vianoc, alebo sa pridával pred sejbou do osiva, prípadne sa obilie z nich pridávalo do krmiva ako liečivo,“ uviedol L. Jonov.
Od magických zvykov sa prešlo k oslavným
Každý gazda musel po privezení posledného snopku žnice patrične pohostiť, čo bolo často doprevádzané vtipnými i prajnými veršíkmi.
„Pripravovalo sa jedlo z čerstvo namletej múky, ponúkol sa oldomáš a pohostili sa často aj susedia, to aby i na budúci rok mali obilie aj na rozdávanie. Funkcia pôvodne magických zvykov sa postupom času pretransformovala do ďakovných a oslavných,“ dodal Jonov.
V Lipanoch ďakovali za úrodu.
Foto: lm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
