Prešovská profesorka sa venuje aj neobvyklým témam ako reč detí či komunikácia v športe, k čomu ju inšpirovali dcéry.
PREŠOV. Profesorka Daniela Slančová (60) pochádza zo Spišskej Soboty, ale celý svoj život prežila v Prešove.
Je riaditeľkou Inštitútu slovakistických, mediálnych a knižničných štúdií Prešovskej univerzity a patrí medzi najznámejších slovenských jazykovedcov.
Tvrdí, že na jej práci ju najviac baví „hľadanie človeka v jazyku a jazykovede“, k čomu sa však musela prepracovať postupne.
„Celý život som stále začala robiť niečo iné, než som pôvodne chcela. Chcela som robiť literatúru, skončila som pri jazyku. Začala som fonetiku, skončila som pri štylistike. A tak. Stále si však v tom niečo nájdem,“ hovorí profesorka, ktorú zlákala práca so slovom už na základnej škole na Gottwaldovej (dnes 17. novembra) ulici v Prešove.
„Mala som šťastie na veľmi dobrých slovenčinárov. Pani učiteľku Tarajčákovú, potom na gymnáziu pána profesora Štefanského, ktorý nám s nadhľadom a iróniou vykladal o literatúre. Ďalším bol angličtinár, dnes už legendárny profesor Hajduček, u ktorého študovala polovička triedy. Tam boli tie základy,“ vraví D. Slančová.
Po skončení „dolného“ gymnázia išla na filozofickú fakultu, kde vyštudovala slovenčinu a angličtinu. Mimochodom, všetky spomínané školy sa nachádzajú v tesnej blízkosti.
Benevolenciu nepripúšťa
Keďže sa už počas vysokoškolského štúdia začala vedecky venovať slovenčine, prirodzene z toho vyplynulo, že pokračovala v postgraduálnom štúdiu a napokon na škole ostala. Je tam dodnes.
A vraj je na študentov prísna. „Nie. Nie je to pravda,“ smeje sa profesorka Slančová a vysvetľuje, že študenti vedia, čo od nich očakáva a musia to robiť na určitej úrovni: „Myslím, že keby som bola veľmi benevolentná, tak by si to ani nevážili.“
Slančovci majú dve už dospelé dcéry. Terezu a Barboru. A práve ony v mnohom ovplyvnili vedeckú kariéru ich mamy.
V rámci jazykovedy patrí Daniela Slančová medzi odborníkov na reč detí. K monografii na túto, dovtedy neprebádanú tému, ju priviedli dcéry.
„Detskou rečou som sa začala zaoberať preto, že keď chodili deti do škôlky, zaujímalo ma, v akom sú tam jazykovom prostredí. Začala som robiť analýzu reči učiteliek materských škôl...“
Dcéra Tereza, bývalá profesionálna volejbalistka, dnes pôsobí na fakulte športu. S mamou sa pustila do ďalšej málo prebádanej oblasti. Spoločne skúmajú komunikáciu trénera a hráčov loptových hier.
„Zrodilo sa to vo vzájomných kuchynských rozhovoroch s Terkou,“ prezrádza profesorka.
Jazyk v médiách
Novinári dobre vedia, že Daniela Slančová sa venuje žurnalistických žánrom. Jazyk je živý organizmus. Ako sa vyvíja v médiách?
„Základná tendencia je dialogizácia jazyka médií. Keby ste porovnali správu spred tridsiatich rokov a terajšiu, tak je dnes oveľa dynamickejšia, je v nej viac citátov.“ Druhá tendencia je príklon k zábavnejším formám správ a ďalšia k väčšej obraznosti.
Jubilantke bola venovaná medzinárodná konferencia Registre jazyka a jazykovedy na pôde Prešovskej univerzity.
Išlo o štvrtú zo série jazykovedných konferencií a zúčastnili sa jej odborníci z piatich krajín.
Príspevky sa dotýkali aj oblastí, ktorými sa profesorka Slančová zaoberá: štylistika, sociolingvistika, pragmalingvistika, komunikácia v športe a detská reč.
„Jednotiacim prvkom bola predstava humanistickej lingvistiky, teda jazykovedy zameranej na človeka,“ vysvetľuje oslávenkyňa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
