V studniach mávajú niekedy slanú vodu, ale čo je horšie, obávajú sa, že ťažobné pole sa prepadne, ohrozí statiku domov a naruší aj miestne komunikácie. Baníci na opakované podnety obyvateľov reagovali a vykonali prieskum ťažobnej oblasti.

PREŠOV. Na obavy ľudí zareagoval poslanec za mestskú časť Solivar Peter Krajňák (Most-Híd) a inicioval, aby Sekcia stavebného úradu a urbanistiky na radnici požiadala banské úrady, aby preskúmali geologickú situáciu poddolovaného územia Soľnej Bane. Motiváciou bol aj fakt, že v územnom pláne mesta nie sú vrty presne lokalizované.

„Soľanka sa dostáva na povrch a cez miestne potoky sa môže dostať aj do rieky Sekčov. Na banskom poli reálne hrozí prepad pôdy, ako sa to už stalo v Rumunsku či Poľsku. Podľa dostupných informácií sú totiž vrty v hĺbke 250 až 300 metrov,“ uviedol poslanec Krajňák.

Dodal, že prepad pôdy by mohol ohroziť ľudí na Tajovského a Kukučínovej ulici, kde je záhradkárska osada.

Do časti dobývacieho priestoru patrí aj niekoľko domov na Kukučínovej ulici a na sídlisku Sekčov sa dotýka priestoru nad ZŠ sv. Bikupa Gojdiča (bývalá Bernolákova).

Banské úrady konali

Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici potvrdil a čiastočne upravil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach o opatreniach v dobývacom priestore Prešov-Solivar.

Tie majú vykonať Rudné bane, š. p. v Banskej Bystrici. Na fakt, čo skúmanie problému prinieslo, sme sa opýtali predsedu Obvodného banského úradu Ivana Krajníka.

„Rudné bane musia technicky zabezpečiť ústia vrtov, aby zabránili ich poškodzovaniu, pravidelne ich monitorovať, viditeľne označiť nebezpečnú časť poddolovaného územia a pokiaľ sa nenájde potenciálny záujemca, ktorý bude chcieť v dobývacom priestore ťažiť, budú musieť vypracovať plán na jeho likvidáciu,“ informoval nás Krajník.

V poslednom roku už raz hľadali záujemcu o ťažbu, ale do výberového konania sa nikto neprihlásil. Banský úrad môže tento pokus zopakovať ešte raz.

„Z času na čas sa objavia také skupiny ľudí, ale doteraz nikto z nich nedotiahol záujem do konca a neprejavil ochotu investovať. Je tam totiž 157 vrtov, ktorých vlastníkom je od roku 2012 spoločnosť Ekofarma Prešov, ale vo výberovom konaní sa nikdy nehlásili k dobývaciemu právu,“ konštatoval Krajník.

Rudné bane. š.p. by teda mali vykonať opatrenia, ale nie je žiadnym tajomstvom, že im chýba finančné zabezpečenie. Keby mali ťažobné pole nadobro zlikvidovať, podľa odhadov by to stálo okolo 9 miliónov eur.

Ventily z vrtov rozkradli

Prvé zabezpečenie vrtov kovovými a mosadznými ventilmi bolo vykonané ešte v roku 2010, kedy sa soľ prestala ťažiť, ale tie ľudia rozkradli a odniesli do zberných surovín.

Hoci krádeže riešila aj polícia, vinníkov nikdy nenašli. Na niektorých vrtoch chýba celá povrchová časť a už ani starí Solivarčania nevedia určiť, kde vrty vlastne sú.

Spoznávajú to len tak, že soľanka vyteká na povrch a zanecháva bielu stopu. Je to dôsledok zastavenia banskej činnosti, keď sa v kavernách začal zvyšovať tlak a okrem výtoku soľanky spôsobil aj deformáciu terénu.

Ak urobia opatrenia, ľudia nebudú ohrození

Podľa Krajníka vytekajúca soľanka nepredstavuje pre ľudí bezprostredné ohrozenie. Pripustil však, že poškodzuje životné prostredie. Tiež to, že môže dôjsť k takému tlaku v podzemí, že sa prepadne skupina vrtov.

„Najviac ohrozená je kotlina medzi Šalgovským a Teriakovským potokom, ale husto zastavaná obytná zóna je od tejto lokality dostatočne vzdialená,“ vysvetlil Krajník.

Zaujímalo nás, čo hovoria baníci na sťažností ľudí o tom, že občas majú v studniach slanú vodu, prípadne čo s tým môžu robiť.

„Je to možné, ale treba to vnímať ako prirodzený jav. Veď tak sa tam objavili prvé ložiská soli. Príroda si rovnováhu nájde a voda sa prečistí,“ myslí si bývalá zamestnankyňa zaniknutej akciovky Solivary a odborníčka na vrty Viera Ježíková.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári