Krutý osud zasiahol Prešovčanku Ivetu Verčimákovú. V roku 2006 visel po ťažkej autonehode jej život na vlásku. Prežila, no odvtedy pochovala svojich najbližších. Mamu, sestru i najstaršieho syna. Za jeho vraždu súd práve vymeral páchateľke trest na 21 rokov.
PREŠOV. Trest odňatia slobody na 21 rokov v ústave na výkon väzby s najťažším stupňom stráženia uložil Okresný súd v Prešove 31-ročnej Anne Poliakovej.
Mladej Prešovčanke uložil aj trojročný ochranný dohľad a uhradenie nemajetkovej ujmy vo výške 15-tisíc eur, plus náklady za pohreb a výjazd záchranky.
O rozsudku sme informovali vo včerajšom Korzári. Rozsudok ešte nie je právoplatný, obhajoba sa odvolala vo všetkých výrokoch a tvrdí, že žena je nevinná.
Odsúdená bola za vraždu svojho partnera Tomáša Repiščáka (29). Pojednávanie najťažšie prežívala jeho matka Iveta Verčimáková (48).
Neodpustí
„Žiadny trest nie je zadosťučinením. Čas sa vrátiť nedá. A nikdy v živote jej to nemôžem odpustiť. To sa nedá. Siahla na život druhého, neprávom, nemala žiadny dôvod, aby niečo také spravila,“ povedala nám Iveta Verčimáková.
Najstarší syn bol jej oporou, pomáhal jej v ťažkých časoch, súrodenci ho mali za vzor. Namiesto otca. Mal plány do budúcnosti, chystal sa do Anglicka za prácou. Všetko sa zmenilo v noci začiatkom novembra minulého roka.
Čo sa stalo? Anna popíjala v bare na prešovských Šváboch so svojím partnerom Tomášom, ktorý barmanke tvrdil, že sa s ňou rozišiel. Pohádali sa a necelú trištvrtehodinu po polnoci odišli do ich neďalekého spoločného bytu. Najprv ona, potom on. V byte nasledovala hororová scéna.
„Kuchynským nožom ho bodla takou silou a intenzitou, že mu spôsobila zranenia, ktorým zakrátko podľahol, pričom jeho záchrana nebola možná ani po privolaní rýchlej zdravotnej pomoci,“ konštatoval prokurátor.
Senát sa stotožnil s obžalobou, podľa ktorej bol skutkový stav trestného činu preukázaný. Hoci obžalovaná tvrdila, že je nevinná, súd tento postoj nezdieľal.
Anna bola výbušná
Pani Iveta s niekdajšou nádejnou nevestou od jej zatknutia nehovorila.
„Nie. Neprejavila ani žiadnu ľútosť, ani nič. Tak ako pôsobila na súde, tak pôsobí vždy, akoby sa nič nedialo,“ uviedla so slzami v očiach.
Ako vnímala Annu, keď bola partnerkou jej syna?
„Tomáš okolo nej obskakoval. Ona po ňom kričala... Mali aj pekné dni, ale bola veľmi zvláštny človek. Výbušný. Akoby tu nikto okrem nej nebol,“ zalovila v pamäti.
O jej vine pochybnosti nemá: „Určite spáchala ten skutok. Môžem to povedať s presvedčením.“
Na súde Anna pôsobila dojmom, akoby samú seba presvedčila, že to nespravila.
Všimla si to aj I. Verčimáková. „Správa sa, akoby bola obeť,“ podotkla.
Haváriu takmer neprežila
Ťažké chvíle zažila pani Verčimáková po havárii v roku 2006, kedy bola na pokraji smrti. Prežila.
Po tom, čo ju kamión vytlačil do protismeru zapríčinila nehodu, pri ktorej zomrela jedna žena.
V osudných chvíľach pri nej stál nielen najstarší syn Tomáš, ale aj sestra a mama. Odvtedy prišla o všetkých troch.
„Mala som haváriu. V roku 2009 mi náhle zomrela sestra. Medzitým mama bola onkologický pacient, po operácii, s Tomášom sme pre ňu pripravovali bezbariérový vstup,“ spomína na neľahké chvíle.
Vlani bol zavraždený jej syn, zakrátko nato, v marci tohto roku, skonala i jej chorá mama: „Nemohla prežiť, ako sa ja trápim, v nemocnici zomrela...“
Na pokraji zrútenia
Čo drží Ivetu Verčimákovú v týchto ťažkých časoch nad vodou, to sama nevie.
Najskôr sú to jej ďalšie dve deti a vnučka. „Neviem, držím sa, lebo som si povedala, že musí byť nejaká spravodlivosť,“ zdôraznila žena, ktorá je ochotná v prípade smrti svojho syna dotiahnuť veci do konca.
„Prekonala som veľmi ťažký život, aspoň v tomto prípade pôjdem do krajnosti. Hoci ja sa zrútim, aj to cítim na sebe, ale musí byť spravodlivosť,“ dodala s plačom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
