Na septembrovom rokovaní mestského zastupiteľstva vo Svidníku sa poslanci zaoberali aj využívaním mestského fondu údržby a výsadby drevín. Peniaze z neho slúžia aj na iné účely, ako je sadenie stromov.
SVIDNÍK. V rámci návrhu tretej zmeny programového rozpočtu mesta na tento rok sa vo svidníckom parlamente na jeho zasadnutí 19. septembra vášnivo diskutovalo aj o presunoch 1,4 milióna eur z fondu drevín.
Nielen vo Svidníku, ale aj v iných slovenských mestách je bežnou praxou, že v čase krízy riešia svoje dlhy aj presunmi účelovo viazaných financií, v prípade Svidníka peniazmi z fondu údržby a výsadby drevín.
Prostriedky tohto fondu sa využívajú nielen na výsadbu a ošetrovanie drevín, ale aj na dočasné pôžičky, ktoré slúžia na podporu rozpočtu mesta. Niektoré takéto presuny sa všetkým Svidníčanom nepáčia.
Pôžičku z fondu splatia až v roku 2017
Poslanci a úradníci mesta Svidník dostali pred časom do svojich emailových schránok anonym, v ktorom autor obvinil primátora a vedenie mesta z nezákonného nakladania s fondom drevín.
Konflikt so zákonom vznikol podľa anonymu prijatím dvoch uznesení zo septembra a októbra 2012 o finančnej výpomoci z fondu drevín, v ktorých poslanci odsúhlasili pôžičky z tohto fondu s tým, že financie vrátia neskôr ako do konca kalendárneho roka.
Mesto má podľa zákona v priebehu rozpočtového roka možnosť dočasne použiť financie účtu na krytie výdavkov rozpočtu, no je povinné do konca kalendárneho roka tieto financie vrátiť späť na účet.
Nezákonnosť uznesení je podľa anonymu v tom, že sa v nich mesto Svidník zaviazalo vrátiť požičané peniaze v prvom prípade do konca roka 2013, v druhom dokonca až do roka 2017, čo znamená, že túto pôžičku budú splácať až nástupcovia súčasného vedenia mesta.
S ďalšou pôžičkou nepočítajú
Podľa Nikolaja Vlčinova, vedúceho odboru finančného a správy majetku Mestského úradu vo Svidníku, je aktuálne na účte drevín 160 093,55 eura.
V súvislosti s tromi tohtoročnými zmenami rozpočtu mesto nepočíta s ďalšou pôžičkou z účtu drevín a finančné prostriedky sú vždy splatené do konca príslušného rozpočtového roka.
Vlčinov tvrdí, že podľa zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý definuje pravidlá používania návratných zdrojov financovania, je možné finančné prostriedky návratných zdrojov na termín dlhší ako rozpočtový rok použiť len na úhradu kapitálových výdavkov.
Finančná výpomoc z účtu drevín, ktorú mestské zastupiteľstvo schválilo v roku 2012, bola podľa neho určená na krytie kapitálových výdavkov a na predfinancovanie investičných projektov, ktoré budú refundované zo štátneho rozpočtu a európskych fondov.
„Výpožička finančných prostriedkov do roku 2017, ktorá bola použitá na úhradu spoluúčasti mesta pri rekonštrukcii základných škôl, je v súlade s platnou legislatívou. Je predsa logické, že mesto získa finančné zdroje radšej bezúročne z vlastných zdrojov, namiesto úročených z banky,“ vysvetlil Vlčinov.
O zeleň sa technické služby starajú podľa plánu
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je finančná náhrada do výšky spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín príjmom obce alebo mesta.
Samospráva je povinná tieto príjmy použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. To znamená výsadbu, orezávanie, ošetrovanie, výrub, upratovanie atď.
„Nie je pravda, že suma 1,4 milióna eur má slúžiť len na náhradnú výsadbu. Tak isto nie je pravda, že mesto malo tieto financie použiť do určitého termínu, pretože zákon žiadny termín neurčuje, prostriedky sa môžu účelovo vyčerpať do roka, alebo aj za 30 rokov. Náhradnú výsadbu v meste vykonávajú Technické služby mesta Svidník každoročne podľa potreby a v súlade s vypracovaným Dokumentom starostlivosti o dreviny v meste Svidník,“ dodal Vlčinov.
Na otázku, koľko stromov bolo vysadených za peniaze z fondu, mesto Svidník do uzávierky neodpovedalo.
Názor ZOMOSu je jednoznačný
Vladimír Špánik, predseda Združenia občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktorého úlohou je upozorňovať príslušné úrady na nedodržiavanie zákonov s dôrazom na samosprávu a zlepšenie vymožiteľnosti práva v samospráve, má na celú vec jednoznačný názor.
„Finančné prostriedky, ktoré mesto obdržalo, majú zo zákona účelový charakter. Teda majú sa použiť iba na dohodnutý účel, teda na výsadbu drevín. Áno, v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách je možné prostriedky použiť prechodne aj na iný účel, avšak jedine pod podmienkou ich vrátenia ku koncu kalendárneho roka. To znamená, že v žiadnom prípade sa nesmú použiť ani na kapitálové výdavky, ani na požičiavanie,“ povedal Špánik.
Zdôraznil, že vyrovnávať stratu mesta z účelových fondov je v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách.
„ZOMOS zvažuje upozorniť na takýto postup kompetentné orgány,“ dodal špánik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
