V obci Kračúnovce (okres Svidník) vyrástol nový betónový monument. Súsošie sv. Cyrila a Metoda vytvoril televízny redaktor Martin Jedinák. Stojí uprostred dediny.
KRAČÚNOVCE. Redaktor spravodajstva televízie Markíza Martin Jedinák je známy svojou nevšednou záľubou.
V minulosti postavil vo svojej rodnej obci repliku sochy Ježiša Krista, aká sa mala týčiť nad Prešovom. Predtým vyrobil deťom pohyblivý Betlehem. O týchto jeho výtvoroch, zväčša z netradičných materiálov, sme už písali.
A zaujímali sme sa, čo bude ďalej. „Chystám niečo veľké, ale zatiaľ nemôžem prezradiť,“ povedal nám pri stretnutí v rámci novinárskej práce. Prešiel istý čas a novinka je na svete. A je to skutočne niečo monumentálne.
Pri farskom kostole, v strede obce Kračúnovce, inštalovali betónové sochy v životnej veľkosti, pripomínajúce 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
„S podstavcom má súsošie výšku viac než tri metre a váhu asi jednu tonu. Nápadne pripomína známe súsošie zo Žiliny, ktoré stojí pred tamojšou katedrálou,“ prezradil Martin.
Vyrezával v paneláku
Myšlienka vytvoriť súsošie vierozvestcov skrsla vlani pri debate s kračúnovským farárom.
„Na rozdiel od sochy Krista, ktorá stojí v oplotenej záhradke, som musel zvoliť inú technológiu, aby bolo súsošie oveľa pevnejšie. Rozhodol som sa postavy odliať z betónu. Musel som najprv vyrobiť maketu sôch z polystyrénu a montážnej peny. Postavy som celú zimu vyrezával doma v panelákovom byte,“ vysvetlil autor, ktorý prekonal aj manželkine lamentovanie.
„Hlavy som modeloval najprv z plastelíny. V jednom obchode na Sekčove som preto vykúpil všetku plastelínu, čo tam mali. Ako predloha mi slúžila fotografia známeho súsošia zo Žiliny. Maketu som potom preniesol k babke na dvor do Kračúnoviec a vyrobil z nej veľký sadrový odliatok. Ten som potom postupne odlieval betónom. Použil som na to vodonepriepustný betón najvyššej pevnosti. Vystužiť som ho musel železom, a tak som do sochy zalial všetky železné predmety, ktoré som na dvore našiel. Rozpílil som dokonca aj babkin rebrík, chudera, teraz sa nemá ako dostať na pôjd,“ pousmial sa M. Jedinák.
Po odstránení sadry mu stačilo súsošie už len prebrúsiť a nafarbiť. To však nebolo všetko.
Najprv si musel vymurovať podstavec pri kostole a potom ho čakal tvrdý oriešok, previesť sochu na čestné miesto. „Nebolo to jednoduché, no poradil si s tým žeriav a chlapi z giraltovskej stavebnej firmy.“
Pionierska cena
Martin Jedinák má v pláne aj ďalšie výtvory. „Vyrobil som už viacero sôch, ale aj pre deti domček na stračej nôžke, či udiareň v tvare veterného mlyna,“ povedal o svojich výtvoroch, pričom novinky, už obligátne, nekonkretizoval.
Hoci sa kutilstvu venuje len rekreačne, získal zaň aj cenu. „Asi v šiestom ročníku som vyhral okresnú výtvarnú súťaž na tému JRD očami pionierov,“ s úsmevom dodal M. Jedinák.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
