Na prešovskej väznici odhalili tabuľu obetiam komunizmu

V Prešovskej väznici boli väznení a vyšetrovaní mnohí politickí väzni vrátane žien a súčasných biskupov.

PREŠOV. Na budove Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Prešove v utorok slávnostne odhalili pamätnú tabuľu obetiam komunistického režimu a nespravodlivo väzneným v tejto väznici.

Na podujatí sa zúčastnilo aj niekoľko ešte žijúcich politických väzňov, ktorých komunistický režim stíhal za aktívnu činnosť v cirkvi alebo za odpor proti násilnému združstevňovaniu či iným prejavom neposlušnosti voči totalitnému režimu.

Pamätnú tabuľu posvätil prešovský pomocný biskup gréckokatolíckeho arcibiskupstva Milan Lach.

Dedinu vyhlásili za fašistickú

"Zatkli ma za podvracanie republiky. Zavreli ma 13. marca v roku 1959 a 14. marca sme vo väzení oslavovali vznik slovenského štátu. Potrebovali založiť JRD, tak našu dedinu vyhlásili za fašistickú a uväznili nie roľníkov, ale predstaviteľov inteligencie, teda napríklad mňa ako učiteľa, môjho kolegu, farára a ďalších," zaspomínal si na svoje nespravodlivé zatknutie František Maník zo Župčan.

Za Konfederáciu politických väzňov Slovenska vystúpil jej podpredseda Jozef Baník (na snímke, SITA). Vo svojom prejave uviedol, že táto cesta pred väznicou, na ktorej práve zhromaždení stoja, bola diaľnicou do pekla.

Ocitli sa na nej "martýri totalitného režimu", medzi ktorými bolo veľa vlastencov, kňazov, rehoľníkov, hlavne z gréckokatolíckej cirkvi, ktorých mučením chceli prevychovať.

Rozhodnutia zločineckého režimu vykonávala Štátna bezpečnosť (ŠtB), ktorá vyfabrikovala v nejednom prípade rôzne špionážne aféry. Na väzňoch bolo páchané telesné i duševné násilie. Baník apeloval na mládež, aby nezabúdala na minulosť a poučila sa z nej.

Primátor Prešova Pavel Hagyari (nez.) uviedol, že 20. storočie bolo storočím veľkých zlyhaní a fatálnych omylov. Počnúc 1. i 2. svetovou vojnou, Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou, hospodárskou krízu a tzv. Víťazným februárom, čo viedlo k prechodu k totalitnému režimu, prenasledovaniu občanov a hospodárskemu úpadku krajiny.

„Je šťastím nás všetkých, že na konci storočia, po roku 1989, svet padnutím Železnej opony zmúdrel a umožnil tak prechod k demokratickému režimu,” povedal Hagyari.

Poďakoval organizátorom podujatia – Konfederácii politických väzňov Slovenska a Gréckokatolíckemu arcibiskupstvu v Prešove, že si takýmto spôsobom pripomínajú aj "čierne body" našej histórie.

Hagyari vyslovil želanie, aby tento pamätník bol mementom a posolstvom, že proti každej totalite sa dávzoprieť a účinne brániť.

Väznili aj ženy a kňazov

V Prešovskej väznici boli väznení a vyšetrovaní mnohí politickí väzni vrátane žien. Boli medzi nimi dvaja súčasní gréckokatolícki biskupi Ján Hirka a Ján Eugen Kočiš, rímskokatolícky biskup Štefan Barnáš, blahoslavený mučeník Metod Dominik Trčka, viacerí kňazi a bohoslovci.

Počas slávnostného aktu prečítali aj úryvok z knihy kňaza Štefana Hlaváča Po priamych cestách, ktorý verne opísal pomery v prešovskej väznici.

Účastníci podujatia sa neskôr stretli v aule Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity, kde politickí väzni vystúpili so svojim svedectvom o tejto dobe.

Neskôr sa zúčastnili na liturgii v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa za nespravodlivo väznených.