Dlhoročný riaditeľ nemocnice vo Svidníku a Bardejovských kúpeľov, pediater Aladár Šaláta vydal minulý rok svoju druhú knihu - Príbehy spod Ondavskej vrchoviny. Minulý utorok sa v svidníckej knižnici uskutočnila jej prezentácia.
SVIDNÍK. Okrem lekárskej kariéry Aladár Šaláta písal do novín články a fejtóny, publikoval príbehy zo života zdravotníkov a zaznamenával osudy ľudí spod Ondavskej vrchoviny.
„Rád som sedával tam, kde sedeli dedovia a babičky, a spomínali na staré časy. Počúval som príbehy, ktoré si rozprávali starší rodáci. Boli také zaujímavé, že natrvalo zostali zapísané v mojej pamäti,“ hovorí Aladár Šaláta v úvode knihy.
Keďže v slovenskej literatúre nenašiel takmer nič, čo by hovorilo o živote jeho krajanov, najmä zo staršej generácie, rozhodol sa tento dnes už 82–ročný bývalý detský lekár prostredníctvom svojej knihy ich príbehy zachovať.
Z nostalgie za svojou rodnou dedinou napísal knižku Dobrá, ktorá prvý raz vyšla pred dvadsiatimi rokmi.
„Mal som ale aj mnoho príbehov zo širšieho okolia Svidníka a z iných oblastí Ondavskej vrchoviny. Príbehy u mňa ležali, až kým sa neozval Richard Pavlovič, vedúci štátneho archívu vo Svidníku. Ten ma presvedčil a ja som sa rozhodol tieto príbehy vydať vo svojej druhej knihe, Príbehy spod Ondavskej vrchoviny,“ priblížil autor.
K medicíne ho inšpiroval dedinský lekár
Aladár Šaláta pochádza z dediny Dobrá nad Ondavou, ktorá bola zatopená pri výstavbe vodného diela Veľká Domaša. V roku 1931 sa tam narodil. Jeho otec bol správcom veľkostatku miestnej grófky.
Ľudovú školu vychodil doma v Dobrej a v roku 1942 začal navštevovať gymnázium v Prešove. V roku 1950 maturoval a v tom čase bol už pevne rozhodnutý pre medicínsku profesiu. Inšpirovala ho práca miestneho lekára Rudolfa Sóbela, ktorý pochádzal z Bardejova a pôsobil v Dobrej nad Ondavou od roku 1928.
Vo Svidníku zúrila epidémia čierneho kašľa
Medicínu začal Aladár Šaláta študovať v Košiciach. Odtiaľ prestúpil na Fakultu detského lekárstva Karlovej univerzity v Prahe, kde aj promoval. Ponuku zostať v Prahe odmietol a hneď po ukončení štúdií v roku 1956 sa vrátil na východné Slovensko. Ako 25–ročný začal pracovať ako primár detského oddelenia v nemocnici vo Svidníku.
„Pätnásteho augusta 1956 som prišiel do Svidníka. Bola to vtedy dedina. Hlásil som sa u doktora Pribulu. Privítal ma veľmi stroho. Povedal mi: 'Chválabohu, že si tu. Rýchle ber plášť a choď robiť.' A vtedy som si uvedomil, že počujem strašný kašeľ. Vo Svidníku v tom čase zúrila epidémia čierneho kašľa. Pribula mi na privítanie dal stakan pálenky a išiel som ambulovať,“ zaspomínal Šaláta.
Dva roky v Starej Ľubovni
Po dvoch rokoch ho zo Svidníka preložili do Starej Ľubovne, kde zakladal nové detské oddelenie v miestnej nemocnici. V Starej Ľubovni bola v tom čase najhoršia detská úmrtnosť na východnom Slovensku.
V Ľubovni sa aj oženil, jeho žena s ním v tom čase pracovala na oddelení ako detská sestra.
V roku 1960 ho znova preložili späť do Svidníka. Funkcionár strany, ktorý ho o tom informoval, sa mu priznal, že aby ho zvolili ako poslanca za kraj, dali mu podmienku, že musí doktora Šalátu dostať naspäť do Svidníka.
Neostávalo mu nič iné, ako súhlasiť.
Od roku 1960 teda znovu pôsobil ako primár už detského oddelenia vo Svidníku a od roku 1971 do roku 1982 bol zároveň riaditeľom svidníckeho Okresného ústavu národného zdravia.
Po vyše dvadsiatich rokoch vo Svidníku odišiel do Košíc, kde v rokoch 1982 a 1983 pôsobil ako primár detskej kliniky vo fakultnej nemocnici.
Pre deti pracoval aj v Bardejovských kúpeľoch
„Po dvoch rokoch v Košiciach mi navrhli funkciu riaditeľa Bardejovských kúpeľov. Moja mama bývala v Dlhej lúke, aj sestra pracovala a žila v Bardejove. Mal som trochu strach, pretože o kúpeľníctve som nič nevedel. Do funkcie ma ale napriek tomu menovali,“ prezradil autor knihy.
Ako riaditeľ kúpeľov pracoval až do nežnej revolúcie. V roku 1990 z funkcie riaditeľa odišiel.
„Paradoxné bolo, že po mojom odchode z kúpeľov za mnou prišli aj komunisti aj vépeenkári, aby som sa znova, už po tretíkrát, ako detský lekár vrátil do Svidníka. To som už odmietol. Potom som ešte zastupoval kolegyňu lekárku na obvode v Gaboltove a neskôr som na pol úväzku pracoval ako posudkový lekár vo svidníckej sociálnej poisťovni,“ komentoval posledné roky svojej profesnej činnosti.
Aladár Šaláta v súčasnosti žije v Bardejovských kúpeľoch, tvorí a venuje sa sprievodcovskej činnosti.
Autogramiáda vo Svidníku. Prekvapila aj samotného autora.
Foto: knižnica Svidník
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári
