Z celkového počtu 81 nemocníc veľa tých, ktoré sídlia na východe Slovenska, sa ocitlo na konečných priečkach.

KOŠICKÝ, PREŠOVSKÝ KRAJ. Nemocnice sa bránia, pýtajú sa, či prieskum bol dostatočne relevantný.

Všeobecná zdravotná poisťovňa eviduje 2, 9 milióna poistencov. Do prieskumu, ktorý musia vykonávať zo zákona, zapojila 10 100 ľudí, ktorí boli v sledovanom období hospitalizovaní v niektorej zo slovenských nemocníc.

Rozposlali im dotazníky so štrnástimi otázkami, reagovalo však len 28 percent opýtaných ľudí. „Vyberali sme z každej nemocnice reprezentatívnu vzorku,“ reagovala hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová na našu otázku, prečo zapojili do prieskumu práve tento počet ľudí. Čo sa týka nákladov, poisťovňa minula na prieskum len peniaze na poštovné.

Rožňavská nemocnica je posledná

Poisťovňa položila osloveným celkovo štrnásť otázok. Pýtali sa, ako boli spokojní so správaním sa lekárov aj zdravotných sestier, s kvalitou ubytovania, stravy, upratovania, či sa im zlepšil zdravotný stav a či by danú nemocnicu odporúčali aj známym.

„Išlo o subjektívne hodnotenie pacientov,“ upozornila P. Balážová. Výsledok dopadol negatívne hlavne pre nemocnice na východe Slovenska. Úplne posledná figuruje Nemocnica s poliklinikou v Rožňave, ktorú prevádzkuje Svet zdravia a. s.

Pacient sa rozhodne, koho si vyberie

Pre poisťovňu bude daný prieskum zohrávať úlohu aj pri uzatváraní zmlúv so samotnými nemocnicami.
Ako však vyplýva z vyjadrenia P. Balážovej, dôležitosť prieskumu nie je až tak vysoká. „Indikátory kvality sú jedným z kritérií, ktoré zdravotná poisťovňa zohľadňuje pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Hodnotíme poskytovateľov komplexne. Indikátory kvality majú v rámci tohto hodnotenia váhu 20 percent,“ upresnila P. Balážová.

Tento prieskum je súčasťou indikátorov kvality. Patrí sem ešte, napríklad, úmrtnosť pacientov v danej nemocnici, nutnosť pacienta previezť na hospitalizáciu do iného zariadenia. Sledujú počet operácií, či počet pacientov s preležaninami alebo výskyt infekcií v zdravotných zariadeniach.

„Na základe zverejnenej úrovne konkrétneho indikátora sa môže tiež poistenec rozhodnúť, ktorého lekára alebo nemocnicu si vyberie,“ vysvetlila P. Balážová, ako môže súbor ich zistení s názvom indikátory využiť bežná verejnosť.

Nevyjadrili sa

Nemocnice, zdá sa, prijali výsledky prieskumu s rozpakmi. Niektoré sa dokonca k nemu odmietli vyjadriť bez toho, aby odôvodnili svoje rozhodnutie.

„Výsledky prieskumu nebudeme komentovať,“ uviedla hovorkyňa Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach Ladislava Šustová.

Spoločnosť Agel Sk, ktorá na východe Slovenska prevádzkuje nemocnice v Levoči a v Krompachoch, reagovala podobne, svoj dôvod nám vysvetlili takto: „Nevieme, ako poisťovňa postupovala pri tomto prieskume, preto sa k nemu nebudeme vyjadrovať,“ povedala hovorkyňa spoločnosti Marta Csergeová.

Prieskum spochybňujú

Nemocnice vo Svidníku, Vranove nad Topľou, Trebišove, Humennom, Michalovciach, Spišskej Novej Vsi a v Rožňave spravuje Svet zdravia a. s. Aj táto spoločnosť spochybňuje spomínaný prieskum.
„Je potrebné zvážiť, či 2 828 dotazníkov na 81 nemocníc, čo v priemere vychádza 35 dotazníkov na jednu nemocnicu, má dostatočnú výpovednú hodnotu. Iba v Rožňave sme v roku 2 012 ambulatne vyšetrili takmer 86-tisíc pacientov,“ upozornila hovorkyňa spoločnosti Zuzana Gajdošíková.

Na margo nie veľmi lichotivého umiestenia ich nemocníc, hlavne tej poslednej, rožňavskej, hovorkyňa dodáva: „Naša spoločnosť prevzala spomínané nemocnice na prelome rokov 2011 a 2012 v nie práve najlepšej kondícii. Rok 2012, ktorého sa dané hodnotenie týka, bol rokom revitalizácie, obnovy medicínskej oblasti, ekonomického zastabilizovania.“

Zisťujú spokojnosť pacientov po svojom

Vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove tiež o prieskume vedia, reagovali však podobne ako ostatné oslovené nemocnice.

„Z dostupných údajov sme sa dozvedeli len veľkosť výskumnej vzorky – asi 3-tisíc respondentov, k dispozícii ale nemáme žiadne sociodemografické údaje, ktoré by ju bližšie špecifikovali a tým potvrdili relevanciu prieskumu,“ reagovala hovorkyňa nemocnice Renáta Cenková.

Mesačne evidujú 3 800 hospitalizovaných pacientov. Aj v tento nemocnici vyhodnocujú predovšetkým reakcie svojich pacientov, ktoré zhromažďujú na svojej webovej stránke.

Dôležitá je návratnosť

Korzár zisťoval na Štatistickom úrade SR, aké podmienky musí spĺňať relevantný prieskum.
„Vykonávame štatistické zisťovania, ktoré sa riadia vopred stanovenou metodikou. V prvom rade určíme predmet zisťovania, cieľovú populáciu, kritéria a spôsob jej výberu. Veľkosť súboru vybraných ľudí závisí od požadovanej presnosti odhadov. Kvalita výsledného odhadu však nezávisí len od veľkosti súboru, ale od dosiahnutej miery návratnosti,“ vysvetlil nám hovorca Marián Jánošík.

Respondentov vyberajú náhodne z úplného zoznamu. Ide o rôzne kartotéky či registre a mapy. Štatistický úrad SR odmietol komentovať, či prieskum Všeobecnej zdravotnej poisťovne je dostatočne relevantný, pretože ide o samostatnú spoločnosť, ktorá má vypracované svoje vlastné pracovné postupy.

Ošumelé, staré priestory...

V niektorých mestách sme oslovili aj ľudí.

„V spišskonovoveskej nemocnici som bola hospitalizovaná pred desiatimi rokmi. Vyliečili ma, tak som bola spokojná. Páčil sa mi aj prístup zdravotných sestier, podľa mňa tie sa v nemocnici napracujú najviac. Potom som len navštevovala svokru, ktorá ležala na ARO. Nemocnica je ošumelá, mali by vynoviť priestory, o záchodoch ani nehovorím,“ povedala nám Helena Merčáková.

Milan Petergáč z Nižnej Slanej sa s nami podelil o svoje skúsenosti z rožňavskej nemocnice.
„Ako športovec som potreboval operáciu kolena. Lekára som sa pýtal, či robia aj operáciu krížneho väzu. Medzi štyrmi očami mi poradil, aby som to radšej skúsil inde. Povedal som mu – to sme v cukrárni či v nemocnici? Operovali ma potom v Košiciach – Šaci, som spokojný.“

Tomáš Šurc z Levoče trpí vrodenou chorobou, v levočskej nemocnici si poležal v minulosti jeden mesiac. „Prostredie v starých budovách pôsobilo dosť deprimujúco. V každej nemocnici je samo o sebe smutné prostredie. Prístup personálu bol vcelku dobrý, aj keď vždy sa nájde nejaká zdravotná sestra, ktorej nie ste sympatický. Veľmi sa mi páči neurológia, je tam pekne, pretože budova je úplne vynovená,“ porozprával nám ďalší pacient.

Bola najmodernejšia v Európe

Staré ošumelé budovy, volajúce po modernizácii. V takýchto objektoch sídli veľa slovenských nemocníc.
Napríklad v Humennom datujú nemocnicu od roku 1940. Vtedy ju pokladali za najmodernejšiu v Európe. Rekordy môže lámať aj michalovská nemocnica, ktorú otvorili v roku 1876.

Levočská nemocnica existuje už 113 rokov. V areáli síce, napríklad, úplne vynovili psychiatrický pavilón či neurológiu, stále je tu však veľa budov, ktoré treba rekonštruovať.

„Vo Svidníku, v Rožňave či Spišskej Novej Vsi sú to budovy stavané v 70. a 80. rokoch minulého storočia,“ vysvetlila nám Z. Gajdošíková zo spoločnosti Svet zdravia.

V prešovskej nemocnici síce otvorili modernú budovu internistického monobloku, na druhej strane v areáli majú aj budovu z roku 1935.

Znalec z odboru stavebníctva Peter Turek hovorí, že čím staršia budova, tým vyššie náklady na prevádzku a údržbu. „Výška miestností je vyššia ako pri súčasných štandardných stavbách. Samozrejme, že sa to odrazí na vykurovaní objektu. Treba rátať aj s vlhkosťou v murive či s tepelnými únikmi v prípade starých okien,“ vymenúva tento odborník. Podľa jeho názoru ani renovácia neprinesie žiadanú zmenu, pretože v starých budovách nie je efekt stopercentný a po čase sa môžu vyskytnúť chyby.

Odchádzajú aj do Nórska

Akútny je nedostatok personálu, hlavne zdravotných sestier. Aj táto skutočnosť sa podpisuje pod nespokojnosť pacientov.

Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová nám povedala, že v našej krajine chýba 16-tisíc zdravotných sestier. Podľa európskych noriem, na jednu zdravotnú sestru by malo pripadať sedem až dvanásť pacientov, u nás je to až 26. Zdravotné sestry odchádzajú pre lepší plat do zahraničia.

„Ročne skončí školy tristo sestier, len sto ostáva v slovenských zariadeniach, aj to nevieme na ako dlho. V tomto roku len 50 zdravotných sestier odišlo do Nórska. Vieme to podľa toho, že im vydávame certifikáty. Nemáme zistené, koľko našich sestier pracuje v zahraničí v domácnostiach pri pacientoch,“ dodala I. Lazorová.
Horšie ako my sú na tom Nemci. Chýba im až 30-tisíc zdravotných sestier, nečudo, že tie naše vítajú s otvorenou náručou.

Otázky z prieskumu

Ako ste boli spokojní:

1. so správaním lekárov na oddelení?
2. s informáciami o vyšetreniach a Vašej chorobe zo strany ošetrujúceho lekára?
3. so správaním sestier na oddelení?
4. so starostlivosťou lekárov na oddelení?
5. so starostlivosťou sestier na oddelení?
6. s kvalitou ubytovania na oddelení?
7. s kvalitou stravy na oddelení?
8. s kvalitou upratovania na oddelení?
9. s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou?
10. s informáciami od ošetrujúceho lekára o ďalšom postupe pri domácej liečbe?
11. s informáciami od sestier o ďalšom postupe pri domácej liečbe?
12. so zlepšením Vášho zdravotného stavu po prepustení z nemocnice?
13. Keby ste potrebovali, absolvovali by ste liečbu v tejto nemocnici opäť?
14. Odporučili by ste túto nemocnicu svojim príbuzným a známym?

kar

Prieskum spokojnosti

poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti samotným pacientom za rok 2012
Výber z hodnotených zariadení Prešovského kraja

Por. číslo Názov PZS Index spokojnosti pacientov

3. VOJENSKÉ ZDRAVOTNÍCKE ZARIADENIA, A.S. - NOVÁ POLIANKA 90 %
10. NÁRODNÝ ÚSTAV TUBERKULÓZY, PĽÚCNYCH CHORÔB A HRUDNÍKOVEJ CHIRURGIE VYŠNÉ HÁGY 83 %
18. SANATÓRIUM DR. GUHRA N.O., TATRANSKÁ POLIANKA 77 %
27. ĽUBOVNIANSKA NEMOCNICA, N.O. 71 %
34. NEMOCNICA A. LEŇA HUMENNÉ, N.O. 67 %
40. VRANOVSKÁ NEMOCNICA, N.O. 64 %
47. NSP SV. JAKUBA, N.O., BARDEJOV 62 %
49. VŠEOBECNÁ NEMOCNICA S POLIKLINIKOU LEVOČA, A.S. 62 %
50. NEMOCNICA POPRAD, A.S. 61 %
60. NEMOCNICA SNINA, S.R.O. 59 %
70. FNSP J. A. REIMANA PREŠOV 53 %
75. NEMOCNICA DR.VOJTECHA ALEXANDRA N.O., KEŽMAROK 52 %
77. NEMOCNICA ARM. GENERÁLA L. SVOBODU SVIDNÍK, NEZISKOVÁ ORGANIZÁCIA 49 %.

Zdroj: www.vszp.sk

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári