Oficiálna volebná kampaň sa začala včera. Skončí sa dva dni pred voľbami do samosprávnych krajov, teda 7. novembra. Kandidáti sa však začali propagovať už skôr. Zákon je príliš vágny na to, aby im to znemožnil.
PREŠOV. Mestá a obce v Prešovskom samosprávnom kraji (PSK) sú pred župnými voľbami posiate bilbordmi. Objavili sa už skôr, ešte pred oficiálne stanoveným termínom volebnej kampane.
Z deviatich kandidátov na post predsedu PSK sme pred včerajším dátumom zaznamenali bilbordy dvoch z nich, považovaných za najväčších favoritov.
Ako prvý vyšiel s pútačmi „Zmena je šanca“ pravicový kandidát Ján Hudacký. Nasledoval ho ľavicový kandidát Peter Chudík so sloganom „Opora nášho kraja“, a tiež s jeho volebným číslom. Okrem toho sa objavili plagáty a bilbordy s viacerými kandidátmi na poslancov.
Či možno uvedenie mena, sloganu a hlavne čísla považovať za kampaň, a teda za porušenie zákona, je sporné.
Aj keď totiž zjavne ide o predvolebnú kampaň, ústava garantuje slobodu prejavu. Navyše zákon neukladá žiadne sankcie.
Ako to teda je? Odborníci sa zhodujú na tom, že tieto zákonné obmedzenia sú nielen neúčinné, ale aj zbytočné.
Sankcie chýbajú
Právnik Milan Galanda, ktorý je expertom na samosprávu, konštatuje, že termín „volebná kampaň“ upravuje paragraf 27 zákona o voľbách do orgánov vyšších územných celkov.
„Samozrejme, že pokiaľ kandidátovi nie je pridelené číslo - tu sa totiž volí konkrétna osoba, tak nemôže povedať, že 'voľte číslo.... ', ale prezentuje sa ako osoba - ja tomu hovorím 'kandidát na funkciu, kandidát na poslanca'. Sankcie vo volebnom zákone nie sú, ak sa poruší zákon o vysielaní, je to v kompetencii rady pre vysielanie, ak sa poruší niečo iné, tak aj na to by mal byť príslušný orgán. A poslednou možnosťou je po voľbách sťažnosť na Ústavný súd SR, ale to je dosť komplikované,“ vysvetlil.
Ako obísť zákon
„Po skúsenostiach s doterajšími kampaňami si myslím, že stanoviť termín odkedy je a nie je kampaň, je zbytočné, lebo prax ukázala, že sa to obchádza,“ hovorí Mirka Kernová–Horobová z omediach.com.
Ako príklad uviedla bilbordy Moniky Flašíkovej Beňovej v Bratislave, ktorá kandiduje za Smer-SD na županku, ale zároveň môže tvrdiť, že pútače propagujú jej novú knihu.
„Buď budú zavedené jednotné podmienky, ktoré by definovali, čo je kampaň a čo nie, alebo tento bod treba zrušiť. Je to výsmech. Zákon je v tomto formálny, nevykonateľný a nekontrolovateľný,“ tvrdí mediálna analytička.
Z elektronických médií kampaň do župných volieb vypadla, podľa Kernovej sa tak stalo formálnou chybou pri novele zákona. Podľa jej názoru by mali vysielatelia, ktorí majú licenciu od štátu, umožniť v limitovanom čase a za rovnakých podmienok možnosť politickej inzercie. To už funguje pri parlamentných voľbách, no aj tu došlo k obídeniu zákona, keď strana 99 % zadala časť spotov ako občianske združenie.
Väčší problém však vidí inde: „V printoch musí byť jednoznačne oddelená politická reklama od obsahu. To sa často nestáva, zneužívajú to najmä mestské noviny,“ dodáva.
Výlepné plochy. Oficiálne miesta na kampaň nainštalovali, ešte sú bez plagátov. Foto: frk
Kľúčové sú výlepné plochy
Aktivista Vladimír Dulla zo Združenia občanov miest a obcí Slovenska vraví, že ani on nie je splnomocnený vykladať zákon, no názor naň má, vychádzajúci zo „zdravého rozumu“.
Čo sa týka čísla pri kandidátovi na bilborde, hovorí: „Keď môže/musí volebná komisia zverejeniť zoznam registrovaných kandidátov, potom aj kandidát jednotlivo alebo po skupinách má právo informovať o svojej kandidatúre. Vylepenie plagátu s poradovým číslom má teda charakter výpisu z uznesenia volebnej komisie, ktorým sa zverejňuje jeden záznam.“
Dulla poukazuje na to, že zákon „rozoznáva predvolebné plagáty a pre ich vylepovanie má obec vyhradiť plochy“. Plagáty a bilbordy vylepené inde preto „nie sú predvolebnými plagátmi v zmysle zákona“.
Dostál: Obmedzenia považujem za protiústavné
Bratislavský regionálny politik Ondrej Dostál (OKS) je presvedčený, že „obmedzovanie dĺžky volebnej kampane, vrátane existencie volebného moratória je protiústavným zásahom do práva slobodne šíriť informácie“.
Za jediný legitímny dôvod na vymedzenie dĺžky volebnej kampane v zákone považuje možnosť kontroly jej financovania.
K číslam na propagačných materiáloch hovorí: „Nevidím žiadny rozdiel v tom, či je na plagáte, letáku, bilborde atď. aj číslo kandidáta alebo nie. Je pomerne rozšírená povera, že ak tam nie je číslo, ešte to nie je volebná kampaň. Ak k tomu istému materiálu pribudne číslo, zrazu je to už kampaň. Takýto výklad sa mi zdá úplne nezmyselný. Nenachádzam preň žiadne vysvetlenie v zákone.“
Fakty
Čo hovorí zákon
Problematika kampane pred župnými voľbami je zohľadnená v zákone č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov. Prijatý bol 4. júla 2001, naposledy prešiel novelizáciou v roku 2011.
Volebnej kampane sa týka § 27, v ktorom sa uvádza:
(1) Časom volebnej kampane sa rozumie obdobie začínajúce 17 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb.
(2) Obec na účely volebnej kampane najneskôr 35 dní predo dňom konania volieb vyhradí plochu na vylepovanie predvolebných plagátov. Jej využívanie musí zodpovedať zásade rovnosti kandidujúcich politických strán a nezávislých kandidátov.
(3) Akákoľvek volebná kampaň je 48 hodín pred začatím volieb a v deň konania volieb zakázaná.
(4) Členovia volebných komisií a členovia odborných (sumarizačných) útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a výsledku volieb až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.
frk
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Prešova a šarisškého regiónu nájdete na prešovskom Korzári