Korzár logo Korzár Prešov
Štvrtok, 17. jún, 2021 | Meniny má AdolfKrížovkyKrížovky

Becherov nemá so známym likérom nič spoločné

Názov obce v severovýchodných Beskydách súvisí podľa povesti s hrdinským činom mládenca menom Becher.

(Zdroj: TASR/Milan Kapusta)

BECHEROV. Obec Becherov v slovensko-poľskom pohraničí v okrese Bardejov sa v starých písomných dokumentoch spomína po prvýkrát v roku 1414. Jej história však nepochybne siaha až do začiatkov 13. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou ju založili roľnícki usadlíci.

Táto obec kde žije prevažne rusínska menšina, patrila odjakživa do Makovického panstva, teda bola majetkom pánov hradu nad obcou Zborov.

Počas svojej existencie mala pomenovania v rôznych jazykoch, ktoré však boli ekvivalentom súčasného názvu. V záznamoch sa objavuje ako Kewberher, Byharo, Bicharo, Bicharowa, Bekhero či Becharow. Ako vniklo pomenovanie, to sa zachovalo v ľudovom rozprávaní.

"Povesť hovorí, že tu bol gazda, ktorý mal dcéru a ona sa topila v rybníku, kde ju zachránil mládenec, ktorý pochádzal z Haličiny. Z vďaky mu tú dcéru dal za ženu a ten mládenec sa vraj volal Becher. Takže takto mohol vzniknúť názov našej obce," povedal starosta obce Jozef Gmiterko. So známym karlovarským bylinným likérom to vraj nemá nič spoločné.

Starý pravoslávny kostol v Becherove vynovili.

Ľudia po vojne odišli do fabrík v Bardejove a Košiciach

Obyvatelia dediny sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom, čo podľa slov starostu zdôrazňuje aj obecný erb. V červeno-zelenom poli je vyobrazená postava muža a mlynského kameňa. Také sa tu vraj kedysi vyrábali a slúžili na ručné drvenie zrna.

Starosta doplnil, že pred niekoľkými desiatkami rokov sa takmer v každom dome v dedine nachádzal jeden alebo i viac takýchto kameňov, ale dnes by ste ich už hľadali len veľmi ťažko.

Becherov patril oddávna k pomerne veľkým dedinám. Počet jeho obyvateľov sa rozrastal a podľa úradných záznamov tu v roku 1828 žilo 971 obyvateľov.

Potom však ľudia z pod svahov Beskýd začali odchádzať. Najviac ich odišlo po vojne, keď v Bardejove vznikla fabrika JAS v Košiciach VSŽ. Dnes tu žije len 270 ľudí.

Jeden z neobývaných domov v obci.

Fedor Lazorik písal v ukrajinčine

K najznámejším rodákom z Becherova patrí nepochybne spisovateľ, novinár a učiteľ Fedor Lazorik, ktorý sa tu narodil v roku 1913.

Študoval v Ruskom učiteľskom ústave v Prešove. Neskôr učil v rôznych obciach na východnom Slovensku i Zakarpatsku. Po vojne Lazorík pôsobil ako redaktor a následne šéfredaktor novín Prjaševščina.

Básnik, prozaik a publicista, ktorý písal v ukrajinčine, svoje diela venoval rodnému kraju, povojnovému vývoju, prírode, ale aj detskému čitateľovi. Domáci si pamätajú, že spolu so svojimi kamarátmi z detstva, ktorí pôsobili ako lekári, profesori či ekonómovia sa často vracal do Becherova.

Dôchodca Michal Brinda si spomína ako sa títo lokálpatrioti stretávali a chodili po okolí a čistili a opravovali studničky a pramene.

"Boli asi piati alebo šiesti - takí národovci čo sa tak stretávali. Dohodli sa, zišli sa pri vode, tak radi mali tú prírodu a Becherov, že chodili s tým hrnčekom po studničkách, tam pohovorili a z toho potom Lazorík písal básničky," spomína si 80-ročný dôchodca.

tasr

V Becherovskej tisine rastie asi 280 tisov

Poľovný revír na severovýchode Slovenska, neďaleko slovensko-poľskej hranice, ktorý spravuje združenie Dujava - Becherov, patrí svojou rozlohou i bohatosťou fauny k najväčším v Bardejovskom okrese.

Hospodár revíru Štefan Fedorko tvrdí, že je to kus krásnej prírody, ktorá sa môže popýšiť nielen prírodnou rezerváciou, dobrou vodou, vzácnymi rastlinami, ale aj pestrosťou zveriny.

Pravdepodobne najvzácnejším prírodným úkazom je Národná prírodná rezervácia Becherovská tisina. Fedorko spresnil, že táto chránená oblasť so vzácnymi stromami sa rozprestiera na prudkých severovýchodných svahoch vrchu Javorina a za prírodnú rezerváciu ju vyhlásili v roku 1954.

"V Becherovskej tisine sa nachádza asi 280 tisov obyčajných, je to na pieskovcovom podklade, niektoré sú stromovitého vzrastu, iné zas krovitého vzrastu na strmých svahoch. Tisina je na rozlohe 24,13 hektára a je tam piaty stupeň ochrany," povedal hospodár poľovníckeho revíru.

Doplnil, že jeden z takýchto chránených tisov rastie priamo v strede obce pri potoku Kamenec a tento ihličnan dosahuje výšku takmer desať metrov. V tejto oblasti rastú aj vzácne rastliny ako napríklad nevädza mäkká, mliečivec alpínsky či papraďovec laločnatý.

Kto sa dostane do tejto rezervácie, upúta ho ešte jedna zvláštnosť. Je tu naukladaných niekoľko kôp nalámaného kameňa, ktorý sa tu ťažil a v 30. rokoch minulého storočia ho mali použiť na výstavbu cesty v údolí Rička.

Projekt však následne prerušila svetová vojna. Kameň tu zostal nevyužitý a dnes je súčasťou prírodnej rezervácie.

Becherov má bohatý poľovný revír

Okrem flóry je tu aj množstvo jelenej zveri, niekedy vraj nájdu jeleňa na prechádzke priamo v dedine medzi domami. Sú tu však aj vlky, ale nájde sa aj rys. Ten im vraj urobil radosť vlani, keď sa im podarilo odfotografovať dva malé prírastky.

Fedorko tvrdí, že pod Javorinou sa podarilo uloviť kapitálne kusy jeleňov s vysokou bodovou hodnotou, ktorým udelili zlaté, strieborné či bronzové medaily.

"Jeleňa s najvyššou bodovou hodnotou ulovil hosť z Českej republiky, ale toho druhého najväčšieho strelila moja manželka. Takže viac ako desaťkilové parožie statného štrnástoráka, ktorý mohol bez tejto ozdoby vážiť vyše 200 kilogramov, zdobí našu stenu," dodal poľovník.

Doplnil, že vyhľadávanou oblasťou v okolí Becherova je aj údolie Rička, kde sa nachádza prameň so siričitou vodou nazývaný Švablivka.

"Prichádza sem veľa ľudí, preto sa tu vybudoval aj altánok, aby si mohli oddýchnuť. Vraví sa, že táto voda je liečivá a pomáha tlmiť reumatické bolesti," uzavrel hospodár revíru.

Dedinu trápia pravidelné letné záplavy

Podľa slov starostu im pomohli hrádzky.

Silné búrky a prívalové dažde, najmä začiatkom leta, vždy vytvárajú vrásky na tvárach obyvateľov dedinky Becherov. Voda sa priženie zo svahov prudko, neustále znižuje dno potoka a všetko podmýva.

Starosta obce Jozef Gmiterko (na snímke) tvrdí, že nejaké protipovodňové opatrenia sa im síce podarilo urobiť, ale zišlo by sa viac, pretože chýba regulácia potoka Kamenec.

Preto dochádza k podmývaniu brehov i mostov, čo môže následne ohroziť aj komunikácie.

"V katastri obce máme toky Kamenec, Lávovec, Becherovský potok, Strunga, Paledovka, Rakovica, Výron, Pleskanka a skoro všetky majú ešte svoje malé prítoky. Kataster má takmer 2000 hektárov a obec samotná je na najnižšom bode. Čiže, keď príde prietrž mračien, všetko ide cez Becherov, okrem jedného toku," vysvetľuje starosta.

Pripomenul, že obec chcela požiadať o eurofondy v roku 2011 na reguláciu toku, no Kamenec je vodohospodársky významným tokom, a tým pádom ho štát nemôže dať do nájmu. Všetko teda stojí a vodohospodári, aj keď s nimi majú dobrú spoluprácu, na úpravu potoka nemajú financie.

Podľa starostu bolo veľkým prínosom pre dedinu, že v roku 2011 boli zaradení do projektu revitalizácie krajiny, ktorý financoval úrad vlády SR.

"V Becherove sa robili hrádzky, je ich 300. Každý má na to nejaký názor, ale ja z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že určite to pomohlo. Odkedy ich máme, ešte sme takú veľkú vodu ako niekedy nemali" hovorí Gmiterko.

Náklady na tento projekt sa vyšplhali na 90 000 eur, pričom sa vytvorili vodozádržné prvky, ktoré vedia v čase prudkých dažďov zachytiť okolo 31 000 kubických metrov vody. Na fotografiách už dnes majú zdokumentované, ako tento systém funguje od jeho naplnenia až po postupné klesanie hladiny.

"Na jar všetky hrádzky prejdeme, poopravujeme a čo treba vyčistíme. Na tieto práce využívame zamestnancov evidovaných na úrade práce v rámci podpory zamestnávania ľudí v rámci protipovodňovej ochrany," pripomína starosta.

Dodáva, že okrem toho je potrebné čistiť okolie, ale i brehy potoka Kamenec, čo si vyžaduje nemalé financie. Drahou položkou je aj kameň, ktorý je potrebné dovážať na spevnenie dna, ktoré postupne odplavuje prudká voda.

tasr

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  3. Crème de la crème po slovensky
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  6. Po Slovensku na motorke
  7. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  8. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  9. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  10. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  1. Crème de la crème po slovensky
  2. Rady nad zlato: Naučte sa pripraviť dezerty ako z cukrárne
  3. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  4. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  5. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Začíname prikrmovať: Ako vybrať detskú ovocnú výživu?
  8. Arónia: Spoznajte jej zázračné účinky na zdravie, chutné recepty
  9. Po Slovensku na motorke
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 25 267
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 14 164
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 12 945
  4. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 11 135
  5. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 10 904
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 697
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 189
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 973
  9. Po Slovensku na motorke 5 441
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 4 864
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Marian Kočner na Najvyššom súde.

Otázku viny Kočnera a Zsuzsovej opäť posúdi pôvodný senát.


4 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Maďari zakázali propagovanie homosexuality.


a 2 ďalší 3 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop