Korzár logo Korzár Prešov
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Becherov nemá so známym likérom nič spoločné

Názov obce v severovýchodných Beskydách súvisí podľa povesti s hrdinským činom mládenca menom Becher.

(Zdroj: TASR/Milan Kapusta)

BECHEROV. Obec Becherov v slovensko-poľskom pohraničí v okrese Bardejov sa v starých písomných dokumentoch spomína po prvýkrát v roku 1414. Jej história však nepochybne siaha až do začiatkov 13. storočia a s najväčšou pravdepodobnosťou ju založili roľnícki usadlíci.

Táto obec kde žije prevažne rusínska menšina, patrila odjakživa do Makovického panstva, teda bola majetkom pánov hradu nad obcou Zborov.

Počas svojej existencie mala pomenovania v rôznych jazykoch, ktoré však boli ekvivalentom súčasného názvu. V záznamoch sa objavuje ako Kewberher, Byharo, Bicharo, Bicharowa, Bekhero či Becharow. Ako vniklo pomenovanie, to sa zachovalo v ľudovom rozprávaní.

"Povesť hovorí, že tu bol gazda, ktorý mal dcéru a ona sa topila v rybníku, kde ju zachránil mládenec, ktorý pochádzal z Haličiny. Z vďaky mu tú dcéru dal za ženu a ten mládenec sa vraj volal Becher. Takže takto mohol vzniknúť názov našej obce," povedal starosta obce Jozef Gmiterko. So známym karlovarským bylinným likérom to vraj nemá nič spoločné.

Starý pravoslávny kostol v Becherove vynovili.

Ľudia po vojne odišli do fabrík v Bardejove a Košiciach

Obyvatelia dediny sa odjakživa zaoberali poľnohospodárstvom, čo podľa slov starostu zdôrazňuje aj obecný erb. V červeno-zelenom poli je vyobrazená postava muža a mlynského kameňa. Také sa tu vraj kedysi vyrábali a slúžili na ručné drvenie zrna.

Starosta doplnil, že pred niekoľkými desiatkami rokov sa takmer v každom dome v dedine nachádzal jeden alebo i viac takýchto kameňov, ale dnes by ste ich už hľadali len veľmi ťažko.

Becherov patril oddávna k pomerne veľkým dedinám. Počet jeho obyvateľov sa rozrastal a podľa úradných záznamov tu v roku 1828 žilo 971 obyvateľov.

Potom však ľudia z pod svahov Beskýd začali odchádzať. Najviac ich odišlo po vojne, keď v Bardejove vznikla fabrika JAS v Košiciach VSŽ. Dnes tu žije len 270 ľudí.

Jeden z neobývaných domov v obci.

Fedor Lazorik písal v ukrajinčine

K najznámejším rodákom z Becherova patrí nepochybne spisovateľ, novinár a učiteľ Fedor Lazorik, ktorý sa tu narodil v roku 1913.

Študoval v Ruskom učiteľskom ústave v Prešove. Neskôr učil v rôznych obciach na východnom Slovensku i Zakarpatsku. Po vojne Lazorík pôsobil ako redaktor a následne šéfredaktor novín Prjaševščina.

Básnik, prozaik a publicista, ktorý písal v ukrajinčine, svoje diela venoval rodnému kraju, povojnovému vývoju, prírode, ale aj detskému čitateľovi. Domáci si pamätajú, že spolu so svojimi kamarátmi z detstva, ktorí pôsobili ako lekári, profesori či ekonómovia sa často vracal do Becherova.

Dôchodca Michal Brinda si spomína ako sa títo lokálpatrioti stretávali a chodili po okolí a čistili a opravovali studničky a pramene.

"Boli asi piati alebo šiesti - takí národovci čo sa tak stretávali. Dohodli sa, zišli sa pri vode, tak radi mali tú prírodu a Becherov, že chodili s tým hrnčekom po studničkách, tam pohovorili a z toho potom Lazorík písal básničky," spomína si 80-ročný dôchodca.

tasr

V Becherovskej tisine rastie asi 280 tisov

Poľovný revír na severovýchode Slovenska, neďaleko slovensko-poľskej hranice, ktorý spravuje združenie Dujava - Becherov, patrí svojou rozlohou i bohatosťou fauny k najväčším v Bardejovskom okrese.

Hospodár revíru Štefan Fedorko tvrdí, že je to kus krásnej prírody, ktorá sa môže popýšiť nielen prírodnou rezerváciou, dobrou vodou, vzácnymi rastlinami, ale aj pestrosťou zveriny.

Pravdepodobne najvzácnejším prírodným úkazom je Národná prírodná rezervácia Becherovská tisina. Fedorko spresnil, že táto chránená oblasť so vzácnymi stromami sa rozprestiera na prudkých severovýchodných svahoch vrchu Javorina a za prírodnú rezerváciu ju vyhlásili v roku 1954.

"V Becherovskej tisine sa nachádza asi 280 tisov obyčajných, je to na pieskovcovom podklade, niektoré sú stromovitého vzrastu, iné zas krovitého vzrastu na strmých svahoch. Tisina je na rozlohe 24,13 hektára a je tam piaty stupeň ochrany," povedal hospodár poľovníckeho revíru.

Doplnil, že jeden z takýchto chránených tisov rastie priamo v strede obce pri potoku Kamenec a tento ihličnan dosahuje výšku takmer desať metrov. V tejto oblasti rastú aj vzácne rastliny ako napríklad nevädza mäkká, mliečivec alpínsky či papraďovec laločnatý.

Kto sa dostane do tejto rezervácie, upúta ho ešte jedna zvláštnosť. Je tu naukladaných niekoľko kôp nalámaného kameňa, ktorý sa tu ťažil a v 30. rokoch minulého storočia ho mali použiť na výstavbu cesty v údolí Rička.

Projekt však následne prerušila svetová vojna. Kameň tu zostal nevyužitý a dnes je súčasťou prírodnej rezervácie.

Becherov má bohatý poľovný revír

Okrem flóry je tu aj množstvo jelenej zveri, niekedy vraj nájdu jeleňa na prechádzke priamo v dedine medzi domami. Sú tu však aj vlky, ale nájde sa aj rys. Ten im vraj urobil radosť vlani, keď sa im podarilo odfotografovať dva malé prírastky.

Fedorko tvrdí, že pod Javorinou sa podarilo uloviť kapitálne kusy jeleňov s vysokou bodovou hodnotou, ktorým udelili zlaté, strieborné či bronzové medaily.

"Jeleňa s najvyššou bodovou hodnotou ulovil hosť z Českej republiky, ale toho druhého najväčšieho strelila moja manželka. Takže viac ako desaťkilové parožie statného štrnástoráka, ktorý mohol bez tejto ozdoby vážiť vyše 200 kilogramov, zdobí našu stenu," dodal poľovník.

Doplnil, že vyhľadávanou oblasťou v okolí Becherova je aj údolie Rička, kde sa nachádza prameň so siričitou vodou nazývaný Švablivka.

"Prichádza sem veľa ľudí, preto sa tu vybudoval aj altánok, aby si mohli oddýchnuť. Vraví sa, že táto voda je liečivá a pomáha tlmiť reumatické bolesti," uzavrel hospodár revíru.

Dedinu trápia pravidelné letné záplavy

Podľa slov starostu im pomohli hrádzky.

Silné búrky a prívalové dažde, najmä začiatkom leta, vždy vytvárajú vrásky na tvárach obyvateľov dedinky Becherov. Voda sa priženie zo svahov prudko, neustále znižuje dno potoka a všetko podmýva.

Starosta obce Jozef Gmiterko (na snímke) tvrdí, že nejaké protipovodňové opatrenia sa im síce podarilo urobiť, ale zišlo by sa viac, pretože chýba regulácia potoka Kamenec.

Preto dochádza k podmývaniu brehov i mostov, čo môže následne ohroziť aj komunikácie.

"V katastri obce máme toky Kamenec, Lávovec, Becherovský potok, Strunga, Paledovka, Rakovica, Výron, Pleskanka a skoro všetky majú ešte svoje malé prítoky. Kataster má takmer 2000 hektárov a obec samotná je na najnižšom bode. Čiže, keď príde prietrž mračien, všetko ide cez Becherov, okrem jedného toku," vysvetľuje starosta.

Pripomenul, že obec chcela požiadať o eurofondy v roku 2011 na reguláciu toku, no Kamenec je vodohospodársky významným tokom, a tým pádom ho štát nemôže dať do nájmu. Všetko teda stojí a vodohospodári, aj keď s nimi majú dobrú spoluprácu, na úpravu potoka nemajú financie.

Podľa starostu bolo veľkým prínosom pre dedinu, že v roku 2011 boli zaradení do projektu revitalizácie krajiny, ktorý financoval úrad vlády SR.

"V Becherove sa robili hrádzky, je ich 300. Každý má na to nejaký názor, ale ja z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že určite to pomohlo. Odkedy ich máme, ešte sme takú veľkú vodu ako niekedy nemali" hovorí Gmiterko.

Náklady na tento projekt sa vyšplhali na 90 000 eur, pričom sa vytvorili vodozádržné prvky, ktoré vedia v čase prudkých dažďov zachytiť okolo 31 000 kubických metrov vody. Na fotografiách už dnes majú zdokumentované, ako tento systém funguje od jeho naplnenia až po postupné klesanie hladiny.

"Na jar všetky hrádzky prejdeme, poopravujeme a čo treba vyčistíme. Na tieto práce využívame zamestnancov evidovaných na úrade práce v rámci podpory zamestnávania ľudí v rámci protipovodňovej ochrany," pripomína starosta.

Dodáva, že okrem toho je potrebné čistiť okolie, ale i brehy potoka Kamenec, čo si vyžaduje nemalé financie. Drahou položkou je aj kameň, ktorý je potrebné dovážať na spevnenie dna, ktoré postupne odplavuje prudká voda.

tasr

Najčítanejšie na Prešov Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Vitajte v postapokalyptickom svete
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  5. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Úprava osobného motorového vozidla
  9. Important information for Brazilians living in Slovakia
  10. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  1. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 868
  2. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 695
  3. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 12 959
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 691
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 940
  6. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 585
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 089
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 580
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 490
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 334
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Sme v obrazoch

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Neprehliadnite tiež

Koronavírus v Bardejove: Začínajú s plošným testovaním (minúta po minúte)

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené na celoplošné testovanie na Covid-19.

Odberné miesta v Bardejove sú pripravené.
Polyfunkčný objekt, za ktorým je obytný súbor Park Anička.
Ilustračný záber tréningu mládeže v Aréne sršňov.

Mesto Prešov chce predať dom v Soľnej Bani jeho nájomcom

Krajňák nesúhlasí s takýmto zbavovaním sa majetku.

Soľná Baňa. Vľavo dom ešte vo vlastníctve mesta, vpravo pamiatka koniareň.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Od soboty platí zákaz vychádzania, zatvoria sa skoro všetky školy (prehľad)

Ústredný krízový štáb schválil zákaz vychádzania.

Premiér Matovič hovorí o nových opatreniach.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič nás musí presvedčiť, že vie čo robí

Dnes si už nikto izolovane nevytvorí svoj ostrov bezpečia. Buďme zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Dušana Kováčika zadržali aj obvinili.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop